Agentúrnu správu sme nahradili článkom denníka SME
ATÉNY, BRATISLAVA. O tom, ako sa ešte dá v Grécku hovoriť o slobode tlače, veľa napovie výsledok jeho procesu. Novinár Kostas Vaxevanis na jeseň 2012 zverejnil takzvaný Lagardovej zoznam. Vtedajšia francúzska ministerka financií poslala gréckej vláde zoznam mien významných gréckych biznismenov či politikov, ktorí sa vyhýbajú plateniu daní.
Rok od zoznamu, ktorý pobúril celú krajinu, je jediný, kto čelí súdu, samotný novinár. Vinia ho, že prezradil súkromné údaje.
A to už druhýkrát, v prvom procese ho oslobodili, aby ho prokuratúra zažalovala za to isté znova.
„V stávke je schopnosť novinára vykonávať povinnosť ako verejný strážca,“ povedal pre Guardian jeho právnik.
Korupcia aj v médiách
Gréci a médiá
- V rebríčku Reportérov bez hraníc padli na 84. miesto, po Bulharsku najhoršie v EÚ.
- Freedom House prvýkrát tento rok označil ich slobodu tlače iba za „čiastočne slobodnú“.
Kostas Vaxevanis (47) je vyslúžilý grécky novinár. Ako vojnový korešpondent pokrýval vojny v Bosne, Kosove či v Perzskom zálive. Na slobodu tlače v krajine sa pozerá kriticky aj bez svojho procesu.
„V Grécku sme boli svedkami vývoja systému, v ktorom súkromné médiá slúžia politickým a obchodným cieľom,“ napísal nedávno pre britský Press Gazette.
Väčšinu médií vlastnia grécki biznismeni a cez inzerciu si banky aj štát kupujú ich priazeň. „Slobodu tlače definuje klíma v krajine. A v Grécku je to klíma korupcie.“
Ekonomická kríza v krajine slobodu tlače ešte zhoršila.
V rebríčku Reportérov bez hraníc je Grécko tento rok na 84. pozícii, čo je po Bulharsku najhoršie v Európskej únii. Grécko za štyri roky spadlo o 50 miest.
Americká organizácia Freedom House znížila status slobody tlače v krajine zo slobodnej na čiastočne slobodnú.
„Môže za to nárast útokov proti novinárom, zatvorenie niektorých redakcií či zníženie počtu zamestnancov ako dôsledok krízy,“ píšu na stránke.
Ranou pre slobodu slova bolo podľa niektorých aj náhle zrušenie verejnoprávnej televízie ERT v júni. Takýto čin „je bežný skôr v diktatúrach ako v demokratických krajinách,“ povedal vtedy šéf Reportérov bez hraníc Christophe Deloire. A denník Guardian dodal, že od vojny sa niečo také v Európe nestalo.
Vláda argumentovala tým, že v rámci šetrenia ruší televíziu a zakladá menšiu. ERT mala rozpočet asi ako Česká televízia. Zamestnanci však odmietli opustiť budovu.
Vláda neskôr spustila provizórnu televíziu EDT, ktorá vysielala najmä dokumenty a staré čiernobiele filmy, a nečudo, že ju nikto nepozerá. Bývalí zamestnanci do štvrtku vysielali program na internete.
O štvrtej ráno
V budove bývalej televízie bolo vo štvrtok v noci len niekoľko desiatok bývalých novinárov, keď do nej o 4.00 h ráno vnikla polícia. Exzamestnancov vyhnali von a budovu uzavreli. Bude tu sídliť televízia EDT a neskôr novovytvorená grécka verejnoprávna televízia.
„Takto pracuje fašizmus, ľstivo a potme,“ povedala pre Reuters novinárka Adrianna Biliová.
Grécka ERT ani zďaleka nebola vzorom verejnoprávnosti. Politicky dosadzovaní riaditelia či zamestnaná rodina či priatelia politikov ovplyvňovali aj program, hovorilo sa aj o cenzúre.
„Až po oznámení o zatvorení televízie ich zamestnanci mohli vysielať slobodne,“ napísala pre CNN grécka novinárka Sophia Ignatidouvá.
Nikto však nečaká, že nová televízia bude v tomto lepšia a pomôže slobode slova v krajine.
