Najviac na svete je zamorená skládka spotrebnej elektroniky v Ghane. Rusko má toxicky znečistené dve mestá. Jedovaté látky sú ako AIDS či malária.
ZÜRICH, BRATISLAVA. V ruskom meste Dzeržinsk žije asi 245-tisíc ľudí. Zvykli si, že ich mesto je desaťročia zamorené jedovatými látkami. V priemyselnej zóne uskladnili v rokoch 1930 až 1998 asi 300-tisíc ton chemického odpadu.
Dzeržinsk bol na zozname desiatich najtoxickejších miest na svete už v roku 2006. A švajčiarska nadácia Green Cross ho zaradila aj do najnovšieho rebríčka.
Ostal tam aj ukrajinský Černobyľ zamorený po najhoršej jadrovej katastrofe v roku 1986 a mesto Kabwe v Zambii, kde majú deti po ťažbe olova v krvi desaťkrát vyššie hodnoty ako je prípustné.
V najnovšom zozname, ktorý vydala nadácia v utorok v Zürichu, sú najviac zastúpené Rusko (dve miesta) a Indonézia (dve miesta). Do rebríčka sa dostali aj Argentína, Bangladéš, Ghana, Indonézia, Nigéria a Zambia.
Prvá je skládka elektroniky
- skládka v Agbogbloshie, GHANA
- Černobyľ, UKRAJINA
- rieka Citarum, INDONÉZIA
- mesto Dzeržinsk, RUSKO
- mesto Hazaribagh, BANGLADÉŠ
- mesto Kabwe, ZAMBIA
- oblasť Kalimantan, INDONÉZIA
- Matanza-Riachuelo, ARGENTÍNA
- delta rieky Niger River, NIGÉRIA
- mesto Norilsk, RUSKO
Na prvom mieste zoznamu je nováčik - skládka elektronického odpadu v Agbogbloshie v ghanskej metropole Akkra.
Každý rok dovezie Ghana asi 215-tisíc ton použitej spotrebnej elektroniky hlavne zo západnej Európy.
„Elektronický odpad začína byť veľkým problémom. Jeho množstvo neustále stúpa. Každý chce počítač, laptop, moderné zariadenia, takže to, čo vidíme je len špička ľadovca,“ povedal pre agentúru AFP Jack Caravanos z amerického inštitútu Blacksmith, ktorý so Švajčiarmi na rebríčku znečistených miest spolupracoval.
Prvý raz sa do rebríčka dostala aj rieka Ciratum v indonézskej provincii Západná Jáva. Žije tam 9 miliónov ľudí a funguje asi 2000 tovární.
Rieku, ktorá poskytuje pitnú vodu miestnym, znečisťujú továrne množstvom jedovatých látok od hliníku až po mangán. Olovo v rieke presahuje americké normy viac ako tisíckrát.
Ako AIDS či malária
Nadácia vyberala z viac ako 3000 miest sveta podľa viacerých kritérií: nakoľko boli prekročené hodnoty jedovatých látok, kde je vývoj mimoriadne dramatický a koľko ľudí je tým zasiahnutých.
"Odhadujeme, že znečistením v rozvojom svete je ohrozených viac ako 200 miliónov ľudí," povedal pre AFP Richard Fuller z inštitútu Blacksmith.
Zdravotné následky v znečistených oblastiach sú podľa odborníkov porovnateľné s AIDS, tuberkulózou či maláriou.
„Na svete vzniká každé piate ochorenie rakoviny pre jedovaté látky v životnom prostredí alebo pre znečistenie,“ povedal Caravanos.
Jedy nepôsobia len v mieste znečistenia, ale aj globálne, pretože presakujú do vody, pôdy a do atmosféry. „Znečistené sushi sa môže dosť na tanier aj v inej krajine,“ dodal.
Zlepšila sa India
Do rebríčka nie je zaradená japonská Fukušima, v správe sa však spomína marcová jadrová katastrofa v roku 2011 ako „jedna z najhorších, aké svet zažil“.
V správe sú aj pozitívne príklady. Zlepšila sa hlavne India, ktorá mala v rokoch 2006 a 2007 niekoľko svojich miest v rebríčku toxického znečistenia. Do oblastí investovala veľké peniaze a zmenila to.
„Sú potrebné enormné finančné sumy na zmenu, ale aj s malým nasadením sa dajú veci zlepšiť,“ povedal podľa Der Spiegel Stephan Robinson z nadácie Green Cross.
Deti tam spaľujú káble
Nad celou skládkou sa vznáša čierny dym z toxických chemikálií, rozpráva o skládke v Accre, najšpinavšom mieste na planéte, slovenský aktivista.
ACCRA, BRATISLAVA. „Je to jedno z najhorších miest, aké som kedy videl,“ rozpráva o skládke elektrošrotu v hlavnom meste Ghany Slovák Martin Hojsík, ktorý tam pracoval pre environmentálnu organizáciu Greenpeace.
Krajina na západnom pobreží Afriky je častým cieľom pre odpad z Európy aj Spojených štátov. Každý rok sa tam dovezie asi 215-tisíc ton použitej spotrebnej elektroniky.
„Žiaľ, z pohľadu USA je to legálne, pretože neratifikovali dodatok k Bazilejskej konvencii, čo zakazuje export toxického odpadu do rozvojových krajín. Ale je tam aj európsky odpad, pašuje sa ako second hand.“
Na ceste ku skládke videl slovenský aktivista rôzne chatrče, kde sa predávajú rôzne časti počítačov, najmä kryty či káble. Tie hľadávajú malé deti.
„Nakupujú ich obchodníci z Pakistanu a Číny,“ rozpráva Hojsík a dodáva, ako videl deti spaľovať káble s izolačným plastom z chladničiek, aby získali trochu medi.
„Nad skládkou sa vznáša čierny dym, akýsi kokteil toxických chemikálií. O kontaminácii pôdy a vody ani nehovorím.“
Za skládkou je slum, jeden z najchudobnejších v Accre. „Tam bývajú a pracujú imigranti z chudobnejšieho severu, odkiaľ deti posielajú za lepším životom."
Mirek Tóda, Miriam Zsilleová
