Londýn 17. októbra (TASR) - USA a ich spojenci by sa po prípadnom ozbrojenom zásahu proti režimu Saddáma Husajna mali angažovať nielen pri obnove Iraku, ale aj celého regiónu. Vyplýva to z preambuly dnes zverejnenej výročnej správy Medzinárodného inštitútu pre strategických štúdie (IISS) so sídlom v Londýne.
Správa, ktorá sa zaoberá stavom ozbrojených síl vo svete pre roky 2002-03, tiež uvádza, že je veľmi pravdepodobné, že ozbrojená akcia proti Iraku sa začne v priebehu najbližších šiestich mesiacov. Hoci "veľmi prísna rezolúcia" OSN o odzbrojení krajiny by mohla vojenský zásah "na krátky čas" odložiť, všetko nasvedčuje tomu, že nerešpektovanie rezolúcie povedie Washington k ozbrojenému riešeniu krízy.
Ak vojna proti Iraku vypukne a Saddám Husajn bude zvrhnutý, USA a jeho spojenci budú musieť v krajine zostať, aby tak mohli dohliadať na novú a istotne krehkú vládu, ktorá by nastúpila po zmene tamojšieho režimu. Dočasná vláda vytvorená Washingtonom by bola podľa IISS "najhoršou možnosťou, avšak na operatívnej úrovni pravdepodobne lepšou a jedinou možnosťou".
Trvanie vojenskej operácie v Iraku záleží podľa analytikov inštitútu od mnohých faktorov - ak kampaň urýchli prípadný štátny prevrat proti Saddámovi Husajnovi, bude akcia trvať krátko, ak sa však dostane do slepej uličky, bude to dlhodobá záležitosť.
Washington si od úspešného útoku na Irak sľubuje, že "izoluje nepriateľov izraelsko-palestínskeho mierového procesu a dotlačí Egypt a Saudskú Arábiu, aby podporili palestínske reformy, a posilní pocit Jásira Arafata, že mu nezostáva nič iné," uzatvára irackú problematiku správa IISS.
Experti inštitútu sa v správe venovali aj otázkam iných problémových regiónov sveta. Nedávny krvavý teroristický útok v Indonézii len dokazuje fakt, že sieť al-Káida je stále aktívna v približne 60 krajinách sveta, kde spolupracuje s miestnymi organizáciami. Tieto formácie zdieľajú jej ideológiu útočenia na zraniteľné ciele, zvlášť na záujmy Západu.
Podľa IISS sa USA čoraz viac prikláňajú k "preventívnym akciám", keď im to vyhovuje, bez ohľadu na rozbitie regionálneho statu quo, ako napríklad na Blízkom východe. Vyše desať rokov po skončení studenej vojny si mnohí vo Washingtone myslia, že doktríny zadržiavania a odstrašovania majú zostať hlavnými princípmi americkej stratégie. Takto motivovaná nová americká zahraničná politika sa zakladá na myšlienke, že môže byť úspešná len vtedy, ak rozbehne viacero iniciatív.
Na margo európskych členov NATO správa uviedla, že s výnimkou Veľkej Británie sa všetci stavajú veľmi pomaly k americkej iniciatíve vyvinúť sily schopné čeliť "asymetrickým hrozbám", ktoré sa objavujú mimo území ich tradičných pôsobísk. Zaujímajú sa skôr úvahami o vnútornej politike.
4 alz pel
