Bývalého egyptského prezidenta Muhammada Mursího súdia za podnecovanie k násiliu, ktoré viedlo v decembri minulého roka k smrti demonštrantov. Za svojej krátkej vlády však zlyhal aj v ďalších oblastiach, čo viedlo k jeho júlovému pádu.
1. Autoritárstvo
Muhammad Mursí vyhral prezidentské voľby len tesne, ale to mu nebránilo v tom, aby presadzoval svojich ľudí a názory, kde sa dalo. Od výboru na tvorbu ústavy, cez vládu až po médiá.
Jeho nenávisť voči oponentom a nekritické nadŕžanie Moslimskému bratstvu spôsobili, že rýchlo začal strácať popularitu. Navyše všetko zhoršil ešte tým, keď začal prekračovať svoje kompetencie a vydával problematické dekréty.
„Toto nie je zinscenovaný prípad,“ povedala o procese proti Mursímu prominentná právnička Ragia Omran, ktorá sa ujala príbuzných 11 obetí z protivládnych demonštrácií. „Je dôležité si uvedomiť, že my sme vzniesli obvinenia,“ citoval prominentnú ľudskoprávnu aktivistku britský Guardian.
2. Zlá ekonomika
Mursí zdedil hospodársky rozvrátenú krajinu, ale nepredstavil žiadnu víziu, ako z toho vyjsť. Za jeho vlády ešte viac padala mena, zato ceny stúpali.
Jeho vládny kabinet nebol schopný požičať si v zahraničí, čo si odniesli hlavne sociálne slabí a tradiční podporovatelia Moslimského bratstva. To obrátilo proti Mursímu aj ľudí, ktorých prioritne nezaujíma demokracia, ale boj o každodenné prežitie.
3. Armáda
Mursí nevedel nájsť spoločnú reč s vplyvnou egyptskou armádou. Tú desilo, že nebol schopný udržať poriadok v uliciach, dal voľné ruky islamistom a otvorene podporoval sýrsku revolúciu.
Problémom však je, že podobných chýb ako Mursí sa dopúšťa aj nová egyptská vláda, ktorá sa ujala moci za spolupráce generálov, z ktorých sa Abdal Sisí ujal prezidentského kresla po Mursím.
4. Sekulárni a menšiny
Ani Mursího ťah na ústavu, ktorá mala byť inšpirovaná šaríou, nezvýšil pocit bezpečnosti kresťanov, žien či sekulárnych Egypťanov. Obava z islamizácie kedysi relatívne sekulárnej krajiny podporila nechuť voči Mursímu v liberálnejšej polovici 80miliónovej krajiny.
5. Médiá
Mursí nepochopil, čo je sloboda médií. Sústavne napádal médiá, ktoré mu neboli naklonené a sústredil sa len na médiá blízke Moslimskému bratstvu. Miera prenasledovania novinárov čoskoro dosiahla podobnú úroveň ako za vlády jeho predchodcu Husního Mubaraka.
