Poliaci zoznam svojich komunistických agentov nikdy nezverejnili, akurát skúmajú, či politici o svojej minulosti neklamú. Ostatné nechali na voliča.
VARŠAVA, BRATISLAVA. Krajinu to stojí viac ako sedem miliónov eur a preverujú sa hlavne regionálni politici a nižší úradníci. Denník Gazeta Wyborcza sa preto pýta, či majú lustrácie v Poľsku ešte zmysel.
Od októbra minulého roka preskúmal poľský Úrad pamäti národa (IPN) radných v mestách, krajoch a okresoch alebo kandidátov v miestnych voľbách.
Zo 152 prípadov ich bolo 101, ostatní boli advokáti, prokurátori, ale aj riaditeľ školy či člen predstavenstva bytového družstva.
„Lustrácie dlhodobo rozdeľujú poľskú spoločnosť, pretože boli opakovane zneužité na politické ciele a neboli robené podľa zákona,“ hovorí pre SME politológ Juraj Marušiak, ktorý sa venuje Poľsku.
Ústav preveruje, či osoby, ktoré sa narodili pred 1. augustom 1972, spolupracovali s komunistickými orgánmi a boli agentmi či spolupracovníkmi štátnej bezpečnosti.
Zeman nepustí do vlády ministra bez lustrácie, Babiš problém nevidí Čítajte Končí, ak klamal
V Poľsku nemusí spolupráca so štátnou bezpečnosťou znamenať stratu funkcie. Ide hlavne o to, aby človek povedal o svojej minulosti pravdu.
Až keď klame, zakážu mu vykonávať verejnú funkciu na desať rokov. Inak o jeho osude rozhodujú voliči.
Na preverovaní minulosti politikov sa ešte v roku 1989 dohodlo hnutie Solidarita s komunistami, no dlho sa lustrácie týkali len úzkeho okruhu osôb.
Najväčší boj o vyrovnanie sa s minulosťou zažilo Poľsko v roku 2007, keď vláda bratov Kaczyńských prijala novelu lustračného zákona. Mala preveriť až 700-tisíc ľudí vo verejnej a štátnej správe, čím zašla najďalej vo východnom bloku.
Nešlo len o politikov či vysokých úradníkov, ale aj novinárov, advokátov, šéfov štátnych firiem a profesorov.
Mnohí to považovali za honbu na čarodejnice. V máji im dal za pravdu ústavný súd, keď novelu lustračného zákona spochybnil. Koncom roka vládu Kaczyńských vystriedala vláda Donalda Tuska a lustrácie prestali byť témou.
Utajené zoznamy
Problém je, že v Poľsku na rozdiel od iných krajín nie sú zväzky spolupracovníkov zverejnené a treba požiadať o ich sprístupnenie.
Aké komplikované je zistiť pravdu, naopak, ukázal prípad legendárneho bojovníka proti komunizmu, bývalého poľského prezidenta a držiteľa Nobelovej ceny za mier Lecha Walesu.
Dvaja historici z Ústavu pamäti národa o ňom napísali, že v 70. rokoch ako agent Bolek donášal na kolegov z gdanských lodeníc.
Walesa to popiera. „Tu vidno, aké zložité je dosvedčiť, že išlo o vedomú spoluprácu s vtedajšou mocou,“ hovorí Marušiak.
Ústav však väčšinu sporov vyhral. Od roku 2007 sa ich pred súd dostalo 357 a z toho v 204 prípadoch súdy rozhodli o tzv. lustračnom klamstve. V 143 prípadoch mali osoby pravdu, desať prípadov súdy zamietli.
Uspel v prípade varšavského arcibiskupa Stanislawa Wielgusa v roku 2007. Ukázalo sa, že ide o spolupracovníka tajnej polície, ktorý o minulosti klamal. Pod tlakom verejnosti a Vatikánu odstúpil.
Eštebáci u nás majú funkcie
Ako bývalí agenti figurujú vo zväzkoch aj štátny tajomník, poslanec a niektorí veľvyslanci.
BRATISLAVA. Hoci v Česku už vyše 21 rokov nemôžu vo vysokých štátnych funkciách, na súdoch či prokuratúre pôsobiť bývalí príslušníci a spolupracovníci ŠtB, na Slovensku sa federálny lustračný zákon nikdy nedodržiaval. Jeho platnosť u nás sa definitívne skončila v roku 1996.
ŠtB evidovala ako svojich spolupracovníkov aj ľudí, ktorí ešte dnes pôsobia vo vysokých štátnych funkciách. Záznam agenta má štátny tajomník ministerstva školstva Štefan Chudoba. „Neviem o tom, že by som vedome spolupracoval,“ tvrdil SME v roku 2012.
Ako agenti ŠtB figurujú v protokoloch aj poslanec a šéf Sociálnej poisťovne Dušan Muňko a prokurátor Jaroslav Kozolka. Príslušníkom kontrarozviedky ŠtB bol zasa podľa záznamov sudca Zdenko Čaniga.
Medzi diplomatmi vo zväzkoch agentov figurujú mená ako Ľubomír Kopaj, bývalý šéf misie OBSE, bývalý veľvyslanec Peter Zsoldos, šéf misie v Bielorusku Miroslav Mojžita.
Záznam agenta má aj súčasný europoslanec Eduard Kukan. Podľa dokumentov donášal aj bývalý šéf NBÚ František Blanárik, ktorý vraj ŠtB informoval až o desiatich ľuďoch.
Vedomá spolupráca a príslušnosť k ŠtB je na Slovensku prekážkou pri práci s utajovanými skutočnosťami. Zákon platí od roku 2004, bezpečnostné previerky vydáva NBÚ. Zohľadňujú dokumenty ÚPN, ale aj od preverovanej osoby.
„Bývalí príslušníci a vedomí spolupracovníci ŠtB sú z hľadiska bezpečnosti nespoľahliví a ovplyvniteľní. Diskvalifikuje ich najmä to, že sa aktívne podieľali na potláčaní ľudských práv,“ hovorí šéf výboru na kontrolu NBÚ Gábor Gál.
„Keby bol u nás fungoval lustračný zákon, predišli by sme mnohým kauzám osôb evidovaných v protokoloch ŠtB vo verejných funkciách,“ myslí si šéf ÚPN Krajňák.
Soňa Gyarfášová
