Váš dom stojí blízko k hranici, odkázali Gruzíncovi, keď sa chcel vrátiť do svojho vyhoreného domu.
Givi zdvíha pohár plný kalného, bieleho vína, vraj najlepšieho v celom Gruzínsku. Druhú ruku zatne v päsť a smerom ku kopcu, pod ktorým stojíme, zvolá: „Gaumardžos!“ (nazdravie) Potom vypije pohár do dna.
„Tečú mu sliny,“ hovorí mi pyšne. Prostým okom vidím, ako sa ruský vojak z vrcholu nad Giviho domom pozerá do obrovského ďalekohľadu, ktorým mieri rovno na nás. Či mu naozaj tečú sliny, už nerozoznám.
Nemali problémy
Hranica
Južné Osetsko je rovnako ako Abcházsko gruzínskym územím, na ktorom vyhlásili vlastný štát. Vo svete ich uznáva a pomáha im prakticky len Rusko.
V auguste 2008 sa odohrala desaťdňová rusko-gruzínska vojna o Južné Osetsko. Zomreli pri nej stovky ľudí.
Z území potom odišli prakticky všetci Gruzínci. Ruskí vojaci kontrolujú jeho hranice, gruzínska vláda stratila nad týmito regiónmi akúkoľvek moc.
Gruzínska dedina Dvani leží priamo na hraniciach Gruzínska a Južného Osetska.
Do vojny v roku 2008, keď sa tu najprv pustili Gruzínci do Osetov a potom Rusi do Gruzíncov, to bola bez problémov priechodná administratívna hranica medzi gruzínskym Gorijským okresom a nikým neuznanou Republikou Južné Osetsko.
Ľuďom žijúcim po oboch stranách donedávna len virtuálnej hranice to bolo fuk. Gruzínci jazdili do Cchinvali na nákupy, na trhoviskách predávali ovocie a zeleninu, ženili sa medzi sebou. Väčšinou vôbec netušili, či idú po drevo do Osetska, alebo sú ešte v okrese Gori.
Givi má 73 rokov. Žije so svojou ženou v dome svojho brata, ktorý je od hranice vyznačenej zatiaľ „len“ ostnatým drôtom, o pár metrov ďalej, než bol ten jeho.
Z neho museli v auguste 2008 utiecť – ruské tanky a osetská pechota vpadli z Osetska do gruzínskeho vnútrozemia a všetko, čo bolo pozdĺž „čiary“, dôkladne „čistili“.
Givi sa zrejme do svojho domu nikdy nevráti. Každý deň pozerá na to, čo mu z dvojposchodového sídla ostalo. Ohorené steny.
„Opravil by som si ho, ale naša polícia hovorí, že by som bol príliš blízko hranice. Rusi ju chcú teraz ešte o päťdesiat metrov posunúť smerom k nám, to by som sa potom ocitol úplne v Južnom Osetsku,“ krúti hlavou Givi.
Veliteľ miestneho policajného oddielu, ktorý hranicu stráži, potvrdzuje, že Rusi sa v obci objavili prvýkrát od konfliktu tento rok, 17. septembra.
FOTO PRE SME - PETRA PROCHÁZKOVÁ
Môžeme len strieľať
„Ukazovali nám vojenské mapy z roku 1984 a údaje GPS. Vraj je to takto zle. Skôr než sme sa spamätali, niekde v horách sa stačili posunúť o tristo metrov. Vlastne proti tomu nemôžeme nič robiť, to by sme museli strieľať,“ priznáva rezignovane policajt.
Givi má lesklé oči, ktorými si prezerá svoj jablčný sad. „Ak to niekto nezastaví, o sad prídeme. Ocitneme sa s bratom len meter od toho ich plota...“
Givi sa v septembri spolu s niekoľkými susedmi, ktorí i po vojne ostali v čiastočne vyľudnenej dedine, pokúšal Rusov presvedčiť, aby práce na „opevnení“ zastavili. Márne.
Tak teraz aspoň ruským vojakom robí chute a každý deň vynáša na stôl vo dvore mnoho jedla a pitia – aby vraj videli, že Gruzíncov len tak niečo nezlomí.
„My sme s osetskými susedmi nemali žiadne problémy,“ tvrdí Givi. „Áno, sú trochu lenivejší, ale že by sa preto, že sme si ich občas trochu doťahovali, chceli od nás oddeľovať plotmi? To nie, toto upiekli tí hore. V Moskve a tiež v Tbilisi,“ zanadáva si Givi a vyjadruje väčšinový názor obyvateľov dedín na oboch stranách plota.
FOTO PRE SME - PETRA PROCHÁZKOVÁ
Návrat ruských tankov
Ľudia by sa dohodli, politici zneužili drobné spory medzi Gruzíncami a Osetmi a vyvolali krvavý konflikt.
Jeho výsledkom je, že do srdca Zakaukazska sa vrátili ruské tanky, ktoré odtiaľ museli rozhodnutím gruzínskeho vedenia po rozpade sovietskeho impéria odísť.
Počas gruzínskych prezidentských volieb Rusi prácu na novom plote, ktorý sa tiahne po hornatej krajine už takmer štyridsať kilometrov, predsa len pozastavili. No v niektorých dedinách už Gruzínci prišli o svoje polia, inde nemôžu pre plot ísť ani na cintorín.
Aj kravy sa tešia
Ruskí pohraničníci gruzínskym kolegom tvrdili, že o plot ich požiadalo vedenie Osetska – k štátnej hranici predsa plot patrí.
Nakoniec to bude vraj dobré aj pre dedinčanov, ktorí neustále prekračujú „čiaru“, keď chodia do hory na drevo. Zopár z nich dokonca ruskí vojaci s vlčiakmi v lesoch zatkli a sedia teraz vo väznici v Cchinvali.
Tešia sa vraj aj gruzínske a osetské kravy, ktoré okrem plotu nerešpektujú žiadne pohraničné znaky a omylom sa zvykli pásť na území „nepriateľa“.
Autor: Agentúra Epicentrum
