NUUK, BRATISLAVA. Zlato, ropa, plyn, vzácne zeminy ako prazeodým alebo terbium. Grónsko by sa už v najbližších rokoch mohlo stať lákadlom pre ťažobné spoločnosti z celého sveta.
„Nemôžeme dovoliť, aby tu naďalej bola nezamestnanosť pri rastúcich nákladoch na živobytie, najmä ak je naša ekonomika stále v útlme. Preto je nevyhnutné, aby sme ukončili nulovú toleranciu k uránu,“ cituje Guardian grónsku premiérku Alequ Hammondovú.
Tá nakoniec minulý mesiac presadila, aby sa v Grónsku začalo s výskumom ťažby uránovej rudy. Práve v nej sa nachádzajú vzácne zeminy, ktoré sa používajú pri výrobe moderných technológií a 95 percent ich ťažby v súčasnosti pochádza z Číny.
Takmer nezávislý ostrov
Ťažba by Grónsku pomohla úplne sa osamostatniť od Dánska. Najväčší ostrov sveta, na ktorom však žije len 57-tisíc ľudí, si v roku 2009 odhlasoval de facto nezávislosť, aj keď Kodaň ešte riadi bezpečnosť a obranu ostrova.
Zároveň na ostrov posiela tretinu celého grónskeho rozpočtu. Ak by sa miestni vedeli uživiť sami, presadili by zrejme úplnú nezávislosť.
Pomáhajú tomu klimatické zmeny, ktoré stoja za topením ľadovcov. Morské trasy okolo ostrova, kde v zime teplota stále klesá na 60 stupňov pod nulou a šesť týždňov v roku je tu absolútna tma, sú čoraz zjazdnejšie, jednoduchšia bude aj ťažba.
Svoju šancu už zacítili ťažobné spoločnosti. Firma London Mining oznámila, že dostala povolenie na výstavbu bane, ktorá by mala ročne vyprodukovať 15 miliónov ton železnej rudy.
Financie na ňu prídu z Číny, projekt za 1,6 miliardy eur by mal sám zdvojnásobiť veľkosť grónskej ekonomiky. Z dvoch tisícok zamestnancov by však len desatinu mali tvoriť miestni, zvyšných dovezú z Číny.
Ropné giganty ako Shell či Conoco Phillips skúmajú možnosti ťažby, vláda rozdala už 150 licencií na prieskum.
Čo to spraví s Inuitmi?
Hovorí sa však aj o negatívach. Ekologickí aktivisti upozorňujú, že úniky pri ťažbe ropy môžu byť ešte škodlivejšie ako inde, keďže v chladnej vode sa vrstva ropy rozpúšťa pomalšie.
Ohroziť to môže aj miestnych Inuitov, ktorí tvoria 90 percent obyvateľov Grónska.
„Pretože tu máme tak málo ľudí, populácia sa môže zo dňa na deň zdvojnásobiť, ťažko predpovedať, aké následky to bude mať. Toto je krajina, kde si ľudia stále lovia svoju večeru,“ povedala pre Daily Telegraph miestna speváčka Nive Nielsen.
Mnohí sa boja, že na ťažbe nakoniec zarobia nadnárodné spoločnosti a nie miestni ľudia. Napríklad v dedine Qeqertarsuatsiaat s 240 obyvateľmi sa nachádza posledné veľké nálezisko rubínu na svete.
Miestni si privyrábali tým, že z nie úplne čistých kameňov robili šperky. Teraz na to potrebujú licencie.
„Získať licenciu by podľa úradov malo byť jednoduché, ale v skutočnosti to také je len pre zahraničné spoločnosti,“ posťažoval sa dnes už bývalý zberač rubínov.
