Matematik tvrdí, že na zistenie lenivosti stačí dvadsať ekonomických dát. Zostavil rebríček lenivosti nemeckých miest.
Rebríčky zapĺňajú police aj nemeckých kníhkupectiev. Ten najnovší je od rakúskeho autora Geralda Hörhana: zoznam nemeckých miest podľa lenivosti.
V knihe Null Bock Komplott (niečo ako Sprisahanie lenivcov) diplomovaný matematik tvrdí, že na zistenie miery lenivosti stačí 20 ekonomických dát. Medzi nimi: miera nezamestnanosti, výška príjmu, stupeň vzdelania, počet dní práceneschopnosti alebo aj počet súkromných dlžníkov.
Výsledok štúdie: najlenivejší je Gelsenkirchen, mesto uprostred Porúria, ktoré sa ešte stále nespamätalo z úpadku banského priemyslu. Ročne tam síce vzniká okolo tisíc nových pracovných miest, no zánikom ťažby uhlia sa stratilo až 40-tisíc. Podľa Hörhana má prakticky každé mesto štrukturálne problémy.
„Ide o to, aby sa nepodporovali pracovné miesta, ktoré nemajú budúcnosť,“ zdôrazňuje.
Na jednom z popredných miest lenivosti je aj porúrsky Dortmund: „Tam sú usilovní iba futbalisti, z čoho profitujú miestne hotely, ale inak sa tam veľa nedeje,“ zhrňuje Hörhan.
Berlín je na tom ešte horšie: svoje 5. miesto si „vydobyl“ najvyššou nezamestnanosťou, slabým vzdelaním a neochotou pracovať.
To nikoho neprekvapuje: pre západných Nemcov bol Berlín už vždy mestom zaháľačov – v troch západných sektoroch neplatila branná povinnosť. A kto bol kedysi v západnom Berlíne zamestnaný, dostával extra prirážku osem percent z brutta. Pre východných Nemcov bol Berlín zasa mestom papalášov.
Najusilovnejšie nemecké mesto je vraj Mníchov vďaka masívnym investíciám do infraštruktúry a výskumu.
Stredne veľký Münster vo Vestfálsku si získal svoju pozíciu hneď za Mníchovom v prvom rade svojou univerzitou, upozorňuje Hörhan.
A tretí najusilovnejší Frankfurt si vraj vzhľadom na konkurenčný tlak nadnárodných koncernov žiadnu lenivosť nemôže dovoliť.
