WASHINGTON, BRATISLAVA. V roku 1929 sa americké ministerstvo zahraničia rozhodlo zastaviť financovanie inštitúcie, známej ako Čierna komora. Táto predchodkyňa Národnej bezpečnostnej agentúry (NSA) fungovala len desať rokov a mala za úlohu sledovať cudziu komunikáciu.
Vtedajší minister zahraničia Henry Stimson obhajoval zrušenie organizácie slávnou vetou: „Džentlmeni nečítajú poštu iných džentlmenov.“
Vo svetle súčasného prevalenia, že Američania špehovali v posledných rokoch aj mobil nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a ďalších 34 svetových lídrov či dokonca budúceho pápeža Františka počas konkláve, znie výrok ako z iného sveta.
Odpočúvanie medzi spojencami je síce bežné, ale Obamova obrana je slabá, píše Peter Morvay Čítajte Svet je iný. Špehuje každý
Ľudia, ktorí majú blízko k svetu tajných služieb, hovoria: Nie je to nič nové. Už dávno nie je rok 1929. Aj samotný Stimson už po pár rokoch ako minister vojny podporoval špehovanie.
„Čo som v spravodajských službách, je zbieranie informácií o iných vládach trvalým javom,“ povedal James Clapper, riaditeľ Národnej spravodajskej služby pred výborom pre spravodajské služby v Snemovni reprezentantov. Dodal, že je to v istom zmysle „základný princíp“ ich práce. Keď sa ho navyše pýtali, či špehujú aj spojenci Američanov, povedal, že „určite“.
To, že vo svete sa špehujú aj spriatelené štáty, potvrdili aj sami Európania. „Američania špehujú francúzske obchodné a priemyselné záujmy rovnako ako my ich. Je naším národným záujmom chrániť naše spoločnosti,“ povedal bývalý šéf francúzskej tajnej služby Bernard Squancini.
Aj jeho, podobne ako mnohých iných, skôr prekvapilo, že to toľkých politikov šokovalo.
„Neverím, že to niekoho zaskočilo. Pracoval som pre vládu roky a predpokladal som, že môj mobil a email sú ľahko prístupné na špehovanie zahraničných služieb,“ povedal podľa Washington Post bývalý americký veľvyslanec pri NATO Kurt Volker.
Francúzi a Číňania
V kradnutí obchodných tajomstiev boli dlho lídrami Francúzi, len nedávno ich predbehli Číňania, napísal New York Times.
„Rusi sú zasa oveľa trpezlivejší ako Číňania a nenechajú sa často chytiť.“ Nikto však nemá také technologické možnosti, ako USA.
Problém špehovania NSA tak nemusí byť ani to, že sledujú cudzie vlády, ako to, že zbierajú údaje o obyčajných ľuďoch. Desiatky miliónov telefonických nahrávok vo Francúzsku či v Španielsku. A podľa Le Monde sa netýkali iba terorizmu, ale aj biznisu a politiky. Lenže Američania v tom nemusia byť sami.
Majú štyri najbližšie krajiny, kde nešpehujú, no s ktorými najviac spolupracujú pri zbieraní informácií – Britániu, Kanadu, Nový Zéland a Austráliu. Navyše v prípade Španielska spolupracoval podľa El Mundo dokonca aj sám Madrid.
NSA: Nespútaná gorila?
Ak by aj ľudia pristali na to, že objem zbierania informácií tajných služieb je v záujme ich ochrany, prichádza základná otázka: Kto dáva pozor na tých, ktorí dávajú pozor?
V prípade sledovania mobilu Angely Merkelovej nie je jasné, či Barack Obama o tom vedel. Ak vedel - je to zlé. Ak nie, je to možno ešte horšie.
NSA sa má formálne spovedať Kongresu. Po zverejnení dokumentov NSA, ktoré získal Edward Snowden, viacerí krútili hlavou, že o niečom takom im ľudia z NSA nikdy nepovedali. Dokonca vyslovene klamali v Kongrese.
Z NSA sa tak stala jedna z najmocnejších organizácií v Spojených štátoch aj na svete.
„Mal som prístup odpočúvať kohokoľvek od vás, od vášho účtovníka až po federálneho sudcu, či dokonca prezidenta,“ povedal Snowden pre Guardian. Už pred ním sa pritom písalo, že NSA vo veľkom špehuje a v Utahu stavia veľké centrum na uchovávanie dát.
Snowden navyše nebol vysokopostaveným predstaviteľom agentúry. Stačilo, že bol pracovníkom dodávateľskej firmy NSA. Takýchto kontraktorov má tisíce. Ak len časť z nich sa môže „nabúrať do emailu kohokoľvek“, nepreverení ľudia môžu mať v rukách výbušné informácie.
Mnohí tvrdia, že škandál je horší ako aféra Watergate, ktorá prinútila Richarda Nixona odstúpiť. Štáb republikánskeho prezidenta sa pred voľbami 1968 vlámal do ústredia Demokratickej strany, aby získal informácie o protivníkovi. Klasickým spôsobom - cez ploštice.
V systéme, aký po 11. septembri vytvorila NSA, to funguje ešte jednoduchšie.
Únikov bude viac
V tajných službách pracujú tisícky Snowdenov.
Netreba predstierať, že Edward Snowden zverejnil čosi, o čom nikto netušil. V komunite počítačovej bezpečnosti sa už roky hovorí o lepšej ochrane informácií, šifrovaní e-mailov i telefonických hovorov či anonymných nástrojoch na surfovanie internetom.
Snowden len ukázal, ako konkrétne špehovanie funguje v prípade amerických tajných služieb a tiež to, že ich kyberjednotky sú ešte väčšmi odtrhnuté z reťaze, ako sa predpokladalo.
Môžeme sa čudovať, ako je možné, že nejaký spolupracovník mal prístup k toľkým citlivým údajom. Obzvlášť, ak podobných „kontraktorov“ sú tisícky. Lenže takto to v tomto svete funguje: dokonca aj na Slovensku si prestížne firmy chváliace sa službami v počítačovej bezpečnosti najímajú iné, rádovo menej známe (a lepšie) firmy a tie na konkrétne úlohy platia ďalších, no, nazvime ich hackermi.
Dôvodom je, že skutočné schopnosti a znalosti na expertnej úrovni má oveľa menej ľudí, ako tvrdia firmy klientom.
Ako však narastá počet medzikrokov, rastie aj riziko úniku citlivých informácií. Nevraviac, že vnímanie morálky býva u ľudí veriacich na právo šírenia informácií trochu iné ako v prípade štátnych zložiek.
Dobrá správa však je, že teraz aj úplní laici zistili, že tá toľko sľubovaná ochrana súkromia a dát je v princípe iba ilúziou. A môžu sa podľa toho zariadiť.
Tomáš Prokopčák
