Bagdad 17. októbra (TASR) - Iracký prezident Saddám Husajn pripustil, že americká hrozba vojenskej akcie proti Iraku hrala úlohu pri utorňajšom celonárodnom prezidentskom referende. V tom dosiahol Saddám ako jediný kandidát ideálny 100-percentý zisk voličských hlasov, čo ho postavilo na čelo Iraku na ďalších sedem rokov.
"Je prirodzené, že v Iračanoch hrozba spustila alarm. Bola to však ich možnosť chopiť sa historickej príležitosti a úprimne zaujať k tejto otázke postoj," komentoval referendum iracký líder. Podľa Saddáma Iračania celému svetu deklarovali, že "ťahajú za jeden povraz so svojim vedením."
Približne 12 miliónov oprávnených irackých voličov pristúpilo v utorok k volebným urnám, aby jednoduchou odpoveďou áno alebo nie podporili, prípadne nepodporili Saddámovo zotrvanie v úrade.
Vláda v Bagdade vyzvala voličov, aby prišli v maximálnom počte k hlasovacím urnám s cieľom preukázať rozsiahlu podporu Saddámovi. Referendum sa uskutočnilo v čase amerických vojnových hrozieb a vyhlásenia Washingtonu o zámere odstaviť irackého lídra od moci.
Priebeh referenda prísne kontrolovali iracké úrady a nemonitorovali žiadni nezávislí pozorovatelia. USA okamžite po zverejnení výsledkov oznámili, že referendum neberú do úvahy, pretože mu chýba vierohodnosť.
Iracký vicepremiér Tarík Azíz v Bagdade uviedol, že Iračania sa cítia byť urážaní opakovanými hrozbami zo strany USA, ako aj nedávnou správou o tom, že USA sa chystajú v krajine po zosadení Saddámovho režimu vymenovať amerického vojenského lídra.
"Irak neprijíma urážky. Tento americký tlak spôsobil u Iračanov neobvyklú reakciu. Američania každý deň opakujú, že chcú napadnúť Irak. Ale Iračania sa čudujú prečo? Čo od nás chcú?" poznamenal Azíz.
1 mic dem
