Od mája môžu vo Francúzsku uzatvárať sobáše aj homosexuáli. Socialistického prezidenta, ktorý ich sľúbil presadiť, nezastavili ani protesty státisícov kresťanov.
Z Paríža od nášho spolupracovníka Pavla Szalaia
Do svadobného obradu zostáva niekoľko posledných minút. Yves a Eric sa v bielych košeliach s červenými ružami prechádzajú pred sobášnou miestnosťou. Sú napätí.
Na radnicu v parížskej štvrti Belleville prišli Yvovi rodičia, kolegovia z práce aj spoloční priatelia. Okolo poskakuje hŕstka detí. Starosti nie sú na mieste.
Yves a Eric, ktorí tvoria pár už osemnásť rokov, sú však napätí od šťastia. V skutočnosti totiž nečakali len niekoľko minút, ale mnoho rokov. Na zákon, ktorý umožní manželstvá gayov.
Prečo sa berú
Nový zákon o „manželstvách pre všetkých“ patril medzi hlavné sľuby socialistického prezidenta Françoisa Hollanda. Ten ho presadil napriek masovým demonštráciám po celej krajine. Platí od mája a Yves a Eric patria medzi prvých, ktorí využili svoje nové práva.
„V prvom rade z lásky,“ odpovedajú na otázku, prečo sa berú. „Ale tak trochu aj pre politiku. Chodili sme na demonštrácie za manželstvá gayov, tak sa nám to zdalo prirodzené.“
Zväzky osôb rovnakého pohlavia vo Francúzsku napriek presadenému zákonu zostávajú politickým sporom.
Odpor konzervatívcov pod značkou Demonštrácia pre všetkých neutícha. Keď zákon v máji prešiel, žiadali na ústavnom súde výnimku pre starostov, ktorí sa s manželstvami homosexuálov nestotožňujú. Argumentovali výhradou svedomia. Neuspeli.
V piatok súd rozhodol, že starostovia a ich zástupcovia sú povinní sobášiť všetkých vrátane gayov.
Zástupca primátora Paríža Denis Baupin, ktorý sobáši Yva a Erica, patrí medzi zástancov práv homosexuálov. S párom sa zoznámil na demonštráciách za zákon.
„Som dojatý,“ hovorí Baupin pohnutým hlasom počas obradu. Za ním stojí busta Marianne, symbol republiky, a pred ním dvaja muži držiaci sa za ruky.
Dojatý radný
„Je to prvé homosexuálne manželstvo, ktoré sobášim,“ vysvetľuje v úvodnej reči Baupin, ktorý je zároveň podpredsedom Národného zhromaždenia za Zelených.
„Keď sme zákon odhlasovali, poslanci sa zdvihli a skandovali 'sloboda a rovnosť' a mne nabehli zimomriavky,“ spomína.
„Cítil som, že sme presadili rovnosť pred zákonom. Už nejde o toleranciu, ale o rovnosť práv,“ dodáva Baupin a francúzska trikolóra mu pritom žiari na hrudi.
Keď si Yves a Eric povedia svoje „áno“, vymenia prstene a pobozkajú sa, tridsiatka svadobčanov v sále zaburáca. Celý sprievod sa vyberie na námestie Gambetta pred radnicou a nasleduje všetko, čo patrí k akejkoľvek svadbe v Paríži.
Yva a Erica zasypávajú kvetové lístky a ryža, obďaleč hrajú na trúbkach dvaja muži s prenosným reproduktorom a nastrčeným klobúkom, a tretí rozdáva lístky s číslom na vešticu.
Okolo čakajú na svoj obrad ďalšie dva páry s hosťami a objímajúci sa Yves a Eric ich príliš nezaujímajú.
Trh, parky a tolerancia
Belleville patrí medzi najmultikultúrnejšie časti Paríža. Je známy veľkou čínskou, arabskou a židovskou komunitou, žije tam mnoho chudobných, ale aj umelcov.
Štyridsiatnici Yves a Eric patria k strednej vrstve, prvý je vyštudovaný historik a úradník ministerstva školstva, druhý pracuje ako počítačový expert v obchodnej štvrti La Défense.
„Bývame tu dobrovoľne,“ hovorí Yves kráčajúc na čele svadobného sprievodu, ktorý smeruje do ich neďalekého bytu .
„Je tu trh, dosť zelene aj tolerancie,“ ukazuje na pouličných predavačov vrátane jedného poľského. On aj jeho manžel sú Francúzi, Yves má však poľské aj česko-slovenské korene.
V rozľahlom byte privítajú portréty asi päťdesiatky francúzskych politikov 19. storočia. Yves na stolík odloží „rodinnú knižku“ (podobnú nášmu sobášnemu listu), počká, kým hosťom nalejú šampanské, a ujme sa slova.
Keď zvolili Hollanda
Okamih, keď ho Eric požiadal o ruku, si presne pamätá. „Bolo to 6. mája 2012, keď Hollanda zvolili za prezidenta,“ spomína Yves s pohárom v ruke. Na námestí Bastille vtedy spolu s davom Francúzov oslavovali víťazstvo socialistu nad Nicolasom Sarkozym.
Sarkozyho konzervatívna väčšina odmietala gayom umožniť sobášiť sa. Tvrdila, že im stačí registrované partnerstvo, ktoré vo Francúzsku môžu uzavrieť od roku 1999. Manželstvo teraz dáva ľuďom rovnakého pohlavia nové práva, najmä v prípade dedenia, vdovského dôchodku a životnej poistky.
Manželstvo vo Francúzsku okrem toho otvára možnosť spoločnej, nielen individuálnej, adopcie detí.
„My si neplánujeme založiť rodinu. Sme už na ňu pristarí,“ hovorí Yves. Adopciu detí homosexuálmi však zanovito bráni.
Zdôrazňuje, že vývinu dieťaťa neškodí ani neznamená, že deti budú tiež homosexuáli. „Všetkých ľudí predsa počali muž a žena,“ zdôvodňuje Yves. „A s mnohými deťmi sa zle zaobchádza v heterosexuálnych manželstvách. Inak by ordinácie psychológov neboli plné.“
Nový zákon podľa Yva navyše len uznáva realitu. „Skoncoval s pokrytectvom. Predtým si gayovia adoptovali deti individuálne, lenže vznikali problémy. Ich partneri nemali vo vzťahu k deťom rovnaké práva napriek tomu, že ich vychovávali spoločne,“ dodáva Yves.
Nie umelému oplodneniu
Zostáva ešte jeden kontroverzný bod: umelé oplodnenie pre páry rovnakého pohlavia. Legislatíva ho zakazuje. A teraz, keď zákon prešiel a ústavný súd ho potvrdil, konzervatívne hnutie sa sústredí práve na obranu tohto zákazu.
Státisíce ľudí, ktorí protestovali proti manželstvám pre gayov, časť politológov považuje za znovuzrodenie kresťanskej politiky vo Francúzsku.
V miestnych voľbách na jar 2014 si chce hnutie zmerať sily.
„Cieľom nie je stať sa politickou stranou, ktorá chce vládnuť, ale aby bolo počuť náš hlas,“ povedala pre Le Monde protipotratová aktivistka Ludovine de La Rochére.
„Pán Hollande sa na nás môže spoľahnúť!“ dodala. Hnutie Demonštráciu pre všetkých podporujú niektorí konzervatívni politici zo Sarkozyho strany aj katolícka cirkev.
Nie všade je Belleville
Odpor cirkvi k manželstvám gayov však mnohých liberálne naladených kresťanov vo Francúzsku zarazil. Patrí medzi nich aj svedkyňa Yvovho a Ericovho sobáša. Tá pracuje v katolíckom vzdelávaní.
„Mnohé krajiny, ktoré schválili manželstvá gayov, sú hlboko katolícke a kresťanské,“ upozorňuje Yves. V Európe prešli v Španielsku, z latinskoamerických krajín v Argentíne.
Celkovo platia manželstvá pre homosexuálov v pätnástich krajinách sveta, z toho v deviatich európskych.
„Každá krajina kráča vlastným tempom,“ odpovedá Yves diplomaticky na otázku o Slovensku, ktoré pozná. S Ericom pochodili Tatry aj drevené kostolíky pri Bardejove.
Napriek liberálnejšej legislatíve však nie sú práva sexuálnych menšín samozrejmé ani vo Francúzsku a každá štvrť nie je ako Belleville.
Aj to môže byť dôvod, prečo v prvé tri mesiace od platnosti zákona o „manželstvách pre všetkých“ vo Francúzsku homosexuáli uzavreli iba 596 sobášov, čo tvorí len percento všetkých sobášov.
Niektorí zrejme čakajú, že odpor proti nim, ktorý vyústil v zriedkavých prípadoch aj do násilia, upadne. Yves má však vlastné vysvetlenie. „Teraz máme nielen slobodu sa brať, ale aj slobodu sa nebrať,“ smeje sa.
Diskusiu sme zrušili po viacnásobnom porušení Kódexu.
