Zomrel vo veku 75 rokov.
Agentúrne spravodajstvo sme nahradili autorským článkom denníka SME.
Keď po študentských štrajkoch v Juhoslávii koncom 60-tych a v 70-tych rokoch nasledovali zatýkania aj súdy, kolovala medzi zadržanými jedna pesnička.
"Múry, múry, nikde žiadne vráta, zavolajte mi prosím, Srdju advokáta," spomína srbský denník Blic.
Práve Srdja Popovič hájil na procesoch zatýkaných študentov. Medzi nimi bol aj Zoran Djindjić, budúci premiér Srbska, ktorého v roku 2003 zavraždili.
Popovič zastupoval po vyše 40 rokoch aj jeho pozostalú rodinu. "Klient navždy zostane klientom," tvrdil pre B92.
Najznámejší obhajca
Popovič bol najprominentnejším ľudskoprávnym advokátom počas juhoslovanského komunizmu.
Veril, že každý mal právo na obhajobu, a preto hájil aj budúceho chorvátskeho prezidenta Franja Tudžmana, srbského nacionalistu Vojislava Šešelja ale aj kriminálnika a vodcu polovojenských jednotiek cez vojnu Arkana, ktorých stíhali za komunizmu.
"Bránil som albánskych, chorvátskych aj bosnianskych nacionalistov. Môžete ich všetkých so mnou stotožniť? pýtal sa v televízii B 92.
V roku 1976 ho spoznalo aj zahraničie, keď sa objavil na titulnej stránke britského denníku Times, kde o ňom písali ako "o najodvážnejšom mužovi, ktorý bráni tých, čo ich stíhajú pre ich názory".
Zakladal prvé slobodné noviny
V roku 1989 spoluzakladal prvé nezávislé noviny v Juhoslávii - týždenník Vreme. Už vtedy ako jeden z prvých kritizoval budúceho srbského prezidenta Slobodana Miloševiča.
Patril medzi jeho najväčších odporcov. V roku 1991 aj preto musel odísť do Spojených štátov, odkiaľ sledoval aj vojnu.
Ako jeden z mála Srbov na svete podporoval bombardovanie Juhoslávie vojskami NATO, lebo veril, že Miloševič vedie krajinu zlým smerom.
"Veľmi bolí sledovať padanie bômb na mesto, kde ste sa narodili. Zároveň však verím, že to, čo sa deje, je v záujme dobra Srbov aj Srbska," napísal v roku 1999. Domov sa vrátil až v roku 2000, v ktorom Miloševičov režim padol.