BRATISLAVA. Po excentrickom Nicolasovi Sarkozym chceli Francúzi niekoho pokojnejšieho. A tak sa v roku 2012 stal prezidentom socialista Francois Hollande.
Hlavnou témou kampane boli síce vyššie dane pre bohatých, no Hollande o sebe rád hovorí ako o umiernenom politikovi, ktorý chce spájať, nie rozdeľovať. Čiastočne sa mu to podarilo, až štyri pätiny Francúzov spojil v názore, že v roku 2017 nemá žiadnu šancu na víťazstvo.
Ekonomika sa totiž neprebrala, v júli malo Francúzsko najvyšší počet nezamestnaných v histórii (11 percent).
Hollande je podľa prieskumu najneobľúbenejším francúzskym prezidentomČítajte
Hollandovo neľudské rozhodnutie
Možno preto sa Hollande snažil zaujať inými témami – napríklad zásahmi proti Rómom, ktorých posielajú naspäť do Rumunska alebo do Bulharska.
Dievčaťu z Kosova, ktoré zadržali na školskom výlete a deportovali po piatich rokoch života vo Francúzsku, nedávno navrhol, že sa môže vrátiť. Jej rodina však má ostať v Kosove. Dievča návrat odmietlo. Aj niektorí Hollandovi spolustraníci to označili za „neľudské“.
Jeden sľub z kampane naplnil – umožnil manželstvá homosexuálov a adopcie detí nimi. A to aj napriek desiatkam, niekedy stovkám tisícov ľudí, ktorí proti tomuto zákonu protestovali.
Aj v Bratislave sa pred Prezidentským palácom v utorok zídu priaznivci „tradičnej rodiny“ a odporcovia takýchto zväzkov.
Presadzuje vojenské riešenia
Prezident uspel pri zásahu v Mali, kde islamisti napojení na al-Káidu pred rokom obsadili severnú časť krajiny. Francúzsko tam začiatkom roka poslalo vojakov, už po pár dňoch získalo všetky väčšie mestá.
Hollande sa na stranu vojenského riešenia priklonil aj v Sýrii. V auguste bol prakticky jediným európskym spojencom Američanov, ktorý presadzoval zásah po použití chemických zbraní.
