Pocit prehry po českých voľbách je bežný. Skutočnou prehrou by bolo, keby sa vytratil rešpekt k voľbám ako takým.
Predvolebná kampaň prebehla nad očakávanie pokojne a férovo. Zo všetkých týchto dôvodov sú tohoročné jesenné voľby do snemovne celkom legitímne a odrážajú vôľu českých voličov.
Pred dvadsiatimi piatimi rokmi by sa nám také voľby zdali neskutočným snom. Dnes sú prevládajúcimi pocitmi rozpaky a rozladenosť. Namiesto slávnostného rozochvenia, že krajina dostala možnosť vyjadriť svoju vôľu, sa na nás z povolebných diskusií, úvah a komentárov valí vlna pesimizmu a cynizmu.
Počuli sme hádam všetky možné scenáre toho, ako dobrú vládu zostaviť nepôjde a čo zlé sa môže stať.
Mali sme teraz niekoľko mesiacov vládu bez akejkoľvek legitimity, ktorú dosadil k moci prezident. Tým najhorším výsledkom volieb by bol pocit, že taká vláda je lepšia než tá, ktorá sa teraz prácne zrodí z povolebných rokovaní.
Opak je pravda. Každá iná vláda než tá „prezidentská“ bude lepšia. Nie preto, že v nej budú čestnejší a schopnejší ľudia, ale preto, že vzíde z vôle voličov.
Voľby sú sviatkom demokracie, pardon, ten pátos. Nikto nás nenúti cítiť rešpekt ku konkrétnym politikom. Môžeme kritizovať populistov Babiša i Okamuru, posmievať sa neschopným sociálnym demokratom či viniť z rozkladu pravice kmotrov z ODS. Na to máme právo a to je súčasť slobody.
Časť voličov má po každých voľbách pocit prehry. Ale vo chvíli, keď sa v spoločnosti vytratí rešpekt k voľbám a ich zmyslu, tak vtedy prehráme všetci.
