Prvá dáma socialistickej Juhoslávie s noblesou hostila svetových lídrov. Po smrti Tita zostarla v zatekajúcom dome s vypadávajúcou elektrinou.
Srbský týždenník Vreme ju nazval najslávnejšou ženou socialistickej Juhoslávie. A zároveň najtajuplnejšou. Dohady sa vedú o tom, ako sa vlastne dostala do blízkosti juhoslovanského vodcu Josifa Josipa Broza Tita. Nie je jasný ani presný dátum sobáša.
Jovanka Brozová, chudobné dievča z roľníckej rodiny, sa na 28 rokov stala prvou dámou Juhoslávie.
Po Titovom boku cestovala po svete, stretávala sa s najvýznamnejšími vládcami sveta ako americkým prezidentom Johnom F. Kennedym s manželkou či britskou kráľovskou rodinou. Po jeho smrti však skončila zabudnutá v domácom väzení v rozpadajúcom sa dome.
Skvelá strelkyňa
Jovanka Budisavljevičová sa narodila v srbskej dedine v Chorvátsku v roku 1924. Mala pätnásť rokov, keď sa začala vojna. Jej rodina (mala ešte päť súrodencov) musela utiecť pred chorvátskym fašistickým režimom, ktorý Srbov prenasledoval. Ich rodný dom vypálili.
Nečudo, že sa mladá Jovanka pridala k juhoslovanským partizánom. Bola členkou prvej ženskej partizánskej čaty, kde sa osvedčila ako skvelá strelkyňa. Keď jej jednotku rozpustili, do konca vojny pomáhala ako zdravotná sestra.
S Titom sa zoznámila v lete 1944 počas nemeckej operácie Rösselsprung, ktorou chceli zničiť partizánov. Jovanka tu pomáhala s evakuáciou zranených.
Je viacero teórií, ako sa po vojne dostala do najbližšieho okruhu Titových ľudí, ktorí sa starali o jeho pohodlie. Obaja sa nakoniec do seba zaľúbili.
Ani 32-ročný vekový rozdiel medzi nimi nebránil, aby sa v roku 1952 zosobášili. Ako ju nazval britský historik Jasper Ridley, „prostá, domácka a nie príliš vzdelaná Jovanka“ sa stala Titovou treťou, no najznámejšou manželkou.
Nikdy spolu nemali deti a tak sa Jovanka naplno obula do povinností prvej dámy. Žiarila vedľa Tita na zahraničných cestách po celom svete a starala sa o jeho rezidencie. Na ostrove Brijuni hostili napríklad hollywoodske hviezdy Richarda Burtona a Elizabeth Taylorovú, na ktorých sa radi pozerali vo svojom súkromnom kine.
Jovanka bola veľmi rozmarná, vo veľkom utrácala na vybavenie domu, samozrejme, všetko na účet štátu. Ako píše Ridley v knihe Tito, keď na návšteve u švédskych kráľov uvidela strieborné lyžičky s iniciálami kráľovského páru, hneď také musela mať.
Práve to, ako aj stúpajúca žiarlivosť voči Titovým pletkám viedli k tomu, že sa navzájom odcudzili. Jej snaha ovplyvňovať Titove rozhodnutia (hoci nie veľmi úspešná) sa nepáčila Titovým ministrom. Kolovali o nej chýry, okrem iného aj to, že je agentkou KGB. Ona tvrdila, že práve tie spôsobili, že sa so starnúcim Titom rozišli.
S juhoslovanským autokratom sa naposledy ukázala na verejnosti v roku 1977. Podľa Independent ho posledné tri roky vôbec nevidela – posielal jej len kyticu kvetín na narodeniny.
Novinári ju ku koncu života mohli vídať iba raz ročne na výročie Titovej smrti pri jeho hrobe.
FOTO - SITA/AP
Domáce väzenie
Po Titovej smrti v roku 1980 sa pre Jovanku začali ťažké roky. „Vyhnali ma v noci bez ničoho, nedovolili mi ani vziať si našu fotku ani list či knihu,“ spomínala pre srbské médiá v roku 2009 na to, ako skončila v domácom väzení. V zabudnutí tu prežila aj krvavý rozpad Juhoslávie.
Dom, v ktorom žila asi tridsať rokov, bol v katastrofálnom stave. Zatekalo doň, všetko hrdzavelo, často nefungovala elektrina ani kúrenie.
„Spomínam si, že vonku bolo mínus 11 stupňov a kúrenie nefungovalo. Bolo to na nevydržanie. Jovanka mala na sebe všetky svoje šaty,“ citoval Independent politika Rasima Ljajiča, ktorý ju navštívil v roku 2005. Až v roku 2009 začala dostávať dôchodok a dostala srbský pas.
Posledné želanie Jovanky Brozovej bolo, aby ju pochovali vedľa Tita. To sa jej splní, dnes ju pochovajú v Dome kvetov, kde leží aj jej manžel. „Bola som jediným človekom, ktorý ho dokázal varovať a chrániť. Tito ma miloval do konca života,“ verila.
