Americký prezident musí vysvetliť odpočúvanie Merkelovej s Hollandom. Únia chce správu do decembrového summitu. Premiér Fico nemôže vylúčiť, že sme monitorovaní, ale takými otázkami sa nezaoberá. Hnevá ho, že odpočúvanie zatienilo tému nezamestnanosti mladých.
Z Bruselu od našej redaktorky MIRIAM ZSILLEOVEJ
Nakoniec to bola najdôležitejšia téma, o ktorej európski lídri rokovali prvý deň bruselského summitu.
Americká tajná služba NSA mala odpočúvať mobilný telefón nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a podľa britského denníka The Guardian monitorovala celkovo 35 čelných medzinárodných politikov.
V piatok nad ráno sa lídri dohodli, že Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande budú rokovať so Spojenými štátmi a dohodnú pravidlá pre fungovanie tajných služieb tak, aby sa nezákonné sledovanie neopakovalo.
Na decembrovom summite potom predstavia správu s dohodnutými opatreniami.
„Na začiatku prišli Nemecko a Francúzsko so spoločnou pozíciou a potom sme sa zhodli na texte. Všetkých 28 štátov ho podporilo,“ povedal prezident EÚ Herman Vam Rompuy podľa magazínu Der Spiegel.
Nemecká kancelárka, ktorá počas júnovej návštevy Baracka Obamu chápala odpočúvanie tajných služieb ako ochranu pred teroristami, je teraz nahnevaná.
„Nedôvera sťažuje spoločnú prácu,“ povedala na summite v Bruseli.
Možeme byť monitorovaní
Premiér Robert Fico o zhoršení vzťahov so Spojenými štátmi nehovorí.
„Silné vyhlásenie vyzerá podstatne inak, raz bola (Merkelová) odpočúvaná, tak čo mala povedať. Nie je to tvrdé stanovisko, EÚ má záujem na dobrých vzťahoch so Spojenými štátmi a Spojené štáty musia mať rovnako záujem na dobrých vzťahoch s Európskou úniou,“ povedal Fico po summite.
Podľa Fica bola o odpočúvaní hodinová diskusia bez „nejakých špeciálnych emócií, sme všetci realisti a vieme, že keď sa zbierajú informácie v boji proti teroristom, keď sa zotínajú stromy, tak lietajú triesky“.
Na otázku, či on sám nemohol byť odpočúvaný, povedal, že žije v reálnom svete a takými otázkami sa nezaoberá. Slovensko je podľa neho malá krajina a nemôže sa rovnať Spojeným štátom alebo Nemecku, či Číne a Rusku.
„Nemôžeme vylúčiť, že sme monitorovaní, ale čo mi to pomôže. Svoj telefón používam slobodne a budem ho slobodne používať,“ dodal Fico.
Hnevá ho, že to poškodilo summit a každého najviac zaujíma odpočúvanie, a nie prostriedky na nezamestnaných mladých.
Zóna voľného obchodu bude
Rokovania o vytvorení najväčšej zóny voľného obchodu na svete medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou sa však neprerušia, ako to navrhoval predseda Európskeh parlamentu Martin Schulz.
„To sme nežiadali,“ dodala Merkelová. „Veci sa musia do budúcnosti zmeniť a musia sa zmeniť radikálne,“ dodala kancelárka.
Neurýchli sa ani prijatie opatrení na ochranu osobných údajov, ako sa po škandále s odpočúvaním predpokladalo.
Lídri sa rozhodli to odsunúť na koniec roka 2014 alebo začiatok roka 2015 a to pre budúcoročné voľby do Európskeho parlamentu.
Smernica z roku 1995
Eurokomisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová bojuje štyri roky za to, aby boli Európania lepšie chránení pred štátnymi či inými organizáciami, ktoré narábajú s ich osobnými údajmi.
Vlani predložila Redingová štátom Únie a Európskemu parlamentu reformu, ktorá by mala nahradiť osemnásť rokov staré smernice, prijaté v čase, keď sa internet nepoužíval masovo. V návrhu je aj klausula, ktorá by mala údaje občanov EÚ chrániť pred tretími štátmi, inak im hrozia sankcie.
O ochrane osobných dát rokuje Únia rok a pol, so Spojenými štátmi dva roky.
„Európa diskutovala o hackeroch či o regulácii internetových firiem. Ak šlo o štáty, zameriavali sa na Čínu a Rusko, nie na spojencov Američanov,“ povedal v lete pre Deutsche Welle autor správy Julien Jeandesboz z Centra pre štúdium konfliktov.
V pondelok urobil prvý krok na schválenie reformy na ochranu osobných údajov výbor Európskeho parlamentu pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci.
Ten schválil návrh, ktorý by pre spoločnosti ako Google, Facebook, či Microsoft znamenal pokutu až do výšky 5 percent ich obratu, ak by nerešpektovali ochranu dát Európanov. Návrh sprísnil aj ochranu údajov pred tretími krajinami.
Firmám, ktoré by napríklad Američanom poskytli osobné údaje hrozí pokuta 100 miliónov dolárov.
Návrh teraz musí schváliť Európsky parlament a 28 členských štátov Únie.
