Favoritmi sú socialisti, aj oni sa však boja silného Zemana.
V piatok a v sobotu sa v Česku konajú predčasné voľby do Poslaneckej snemovne. Víťaz je jasný, otázkou je len to, akí silní budú po víkende sociálni demokrati a s kým zostavia vládu.
„Najlepšiu kampaň mal Andrej Babiš, keď sa jeho hnutie ANO dostalo za dva mesiace z dvoch na pätnásť percent,“ povedal odborník na politický marketing Jan Herzmann.
Kampaň nepriniesla veľké témy. Ľavicové strany hovorili najmä o výmene exministra financií, nové strany chcú vymeniť všetkých politikov.
1.Vplyv Zemana
Keď v lete prišla Miroslava Němcová (ODS) za prezidentom s tým, že má dôveru 101 poslancov, a mala by preto zostavovať vládu, prezident ju odmietol.
Vymenoval si vlastný kabinet, ktorý nedostal podporu poslancov, a napriek tomu dodnes vládne. A nasmeroval Česko smerom k prezidentskej republike a k predčasným voľbám, ktoré sa dnes začínajú.
Ani po nich sa nestiahne, najmä ak by mohol pomôcť svojím zemanovcom či výbere pre seba vhodného premiéra. Na ohrození demokracie si kampaň postavila TOP 09, silnejšieho Zemana sa bojí aj sociálna demokracia, ktorú prezident v minulosti viedol.
2.Neistý premiér
Nie je predsedom strany, no nakoniec by mohol zostavovať budúcu koalíciu. Prvý podpredseda ČSSD Michal Hašek má totiž na svojej strane Zemana, ktorý už vyhlásil, že po voľbách vymenuje za premiéra zástupcu víťaznej strany. Nemusí ísť teda nutne o predsedu.
Proti tomu sa ohradil šéf ČSSD Bohuslav Sobotka, trvá na tom, že práve on bude premiérom. Stoja za ním aj straníci, no ak by Zeman vymenoval Haška, zrejme by sa tomu nebránili. O to dôležitejší bude súboj o preferenčné hlasy v Juhomoravskom kraji, kde kandidujú obaja.
3.S kým pôjdu do vlády
O víťazstve sociálnych demokratov nepochybuje nikto, otázkou je, koho so sebou zoberú do vlády. Presnejšie, či budú aj naďalej ctiť Bohumínske uznesenie, ktoré zakazuje spoluprácu s komunistami.
Sobotkovo krídlo si to vykladá tak, že môžu vládnuť menšinovo s ich podporou, Hašek by radšej išiel so zemanovcami. Veľkú koalíciu oficiálne odmietajú všetci.
4.Pravica mimo hry
Ak by ČSSD nevedela zostaviť ľavicovú vládu a nešla by ani s Babišom, mohla by sa do hry dostať pravica. Je tam príliš veľa „ak“, a tak pravica zrejme prvýkrát od roku 2002 zasadne po voľbách do opozičných lavíc.
ODS navyše hrozí historické fiasko, keďže prieskumy jej predpovedajú len jednociferný výsledok.
5.ANO 2011, Babiš a jeho (ne)spolupráca s ŠtB
Veľkou témou predvolebnej kampane bolo hnutie ANO 2011, a najmä jeho líder Andrej Babiš. Písalo sa o jeho obchodných praktikách alebo o tom, že bol agentom ŠtB, čo Babiš popiera. Ódu na Klementa Gottwalda pripomenuli aj lídrovi hnutia v Libereckom kraji a bývalému novinárovi Martinovi Komárkovi.
Pokiaľ ide o program, Babiš toho veľa neponúkol. Tézy mení za pochodu, menil napríklad názor na poplatky v nemocniciach. Pravdou však je, že zásadné témy v programe neprinášali ani iné strany. Ľavica chce najmä vymeniť exministra financií Miroslava Kalouska, nové populistické strany rovno všetkých „starých“ politikov.
Vyhliadka na ekonomicky zodpovednú vládu je v Česku mizivá, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
O novej vláde už nerozhodnú voliči
Najlepšiu kampaň mal Babiš, začal načas a hovoril zrozumiteľne, hovorí JAN HERZMANN, odborník na politický marketing.
Aká bola hlavná téma kampane?
„Kampaň ani žiadnu zásadnú tému nemala, bola dosť vyprázdnená. Skôr išlo o to, či sa presadia nové hnutia, ale ani pri tom sa nehovorilo o programových myšlienkach, ale o výmene politikov.“
Kto mal najúčinnejšiu kampaň?
„Hnutie ANO 2011 Andreja Babiša. Podarilo sa mu od polovice augusta, keď mávalo v prieskumoch asi dve percentá, dostať k 15 percentám a môže ešte rásť. Babiš mal dosť peňazí na kampaň, nemusel šetriť. Mohol preto odštartovať už v auguste, keď sa o predčasných voľbách toľko nehovorilo. Prišiel s masívnou kampaňou, ktorá predstavila hlavné tváre hnutia. Druhým faktorom je, že Babiš hovorí k svojej cieľovej skupine zrozumiteľným jazykom. Iné strany hovoria často nezrozumiteľne.“
Zemanovci mohli dať svojich ľudí do vlády, ktorá je pomerne populárna, majú prezidenta, ale nerastú. Prečo?
„Neviem, čo presne urobili v kampani zle, možno im nepomohli niektoré vyjadrenia prezidenta, alebo vnútorné rozpory v strane, o ktorých písali médiá. A možno sa len ukazuje, že Zeman nie sú zemanovci a podpora v prezidentskej voľbe bola koncentrovaná len na jeho osobu, nie na politickú stranu.“
Ako bude česká politická scéna vyzerať v nedeľu po voľbách?
„Najväčšiu šancu má stále ešte ľavica, aj keď podpora sociálnej demokracie klesá. Zrejme teda vznikne ľavicová vláda, ale nie je to ani zďaleka také isté, ako sa nám to zdalo v júni. Čím viac subjektov sa do Poslaneckej snemovne dostane, tým menej stabilná vláda vznikne.“
Sociálni demokrati sa môžu spojiť s komunistami alebo vytvoriť širokú koalíciu s pravicou. Čo prijmú ich voliči lepšie?
„Vznik vlády od verejnej mienky vôbec nezávisí. Môže vzniknúť vláda, ktorá sa voličom vôbec páčiť nebude, ale to už neovplyvnia. Môže vzniknúť veľká koalícia, čo teraz sledujeme napríklad v Nemecku. Pravica a ľavica majú rozpory, ale postupne sa dohodnú na kompromisoch. Tak by mohla dopadnúť aj Česká republika.“
Komunisti už vládnu v krajoch, teraz by mohli podporovať vládu. U Babiša zas neprekáža jeho minulosť v ŠtB. Sú už komunisti v Česku prijateľnejší?
„Tolerancia voči epoche spred roka 1989 sa zvyšuje, ale nie preto, že by ľudia mali ten režim radšej ako súčasný, ale sú naštvaní na politické strany, ktoré krajiny viedli doteraz, najmä na pravicu. Preto je možné, že Babiš, ktorý možno bol agentom ŠtB a určite členom komunistickej strany, bol prijateľný pre takú veľkú skupinu ľudí.“
Ako súčasnú politickú situáciu ovplyvnila priama voľba prezidenta?
„Prezidentské voľby boli len katalyzátorom delenia politickej scény. Skôr ma prekvapilo, že víťazstvo Zemana ako ľavicového kandidáta pravicu nestmelilo a delenie pokračuje ďalej. Prezidentská voľba ale nebola príčinou toho, že česká politická scéna je pomerne neprehľadná.“
Prezidentskými voľbami Česi dosť žili, platí to aj teraz?
„V skutočnosti bola na prezidentskej voľbe nižšia účasť ako na parlamentných voľbách v roku 2010, účasť klesá od roku 2006. Očakávam, že to tak bude aj teraz, predpovedám okolo 55 percent. Ak to tak bude, bude to dôkazom toho, že ďalšia časť Čechov sa odvrátila od politiky a stará sa len o svoje súkromie.“
