Bez Ukrajiny nemôže Putinov projekt Eurázijskej únie fungovať, zhodujú sa ruskí analytici. Aj preto je približovanie sa Kyjeva k Bruselu pre Rusko zlou správou.
MOSKVA, BRATISLAVA. Ruský prezident Vladimir Putin je zvyknutý vyhrávať. O mesiac si však veľmi pravdepodobne bude môcť pripísať jednu z najväčších prehier vo svojej kariére.
Ukrajina sa chystá na summite vo Vilniuse podpísať asociačnú dohodu, ktorej súčasťou sú politické reformy a postupné približovanie sa k európskemu voľnému trhu.
Zbližovanie sa 45-miliónovej krajiny s Európou môže vážne ohroziť Putinov sen o vybudovaní Eurázijskej únie.
Projekt, ktorý je odpoveďou ruského prezidenta na rozširujúcu sa Európsku úniu aj náhradou za Sovietsky zväz, ktorého rozpad považuje Putin za najväčšiu geopolitickú katastrofu 20. storočia.
Obrovská strata
Mladý ruský politológ Andrej Deviatkov žije v sibírskom meste Ťumeň, ale aj 1700 kilometrov od Moskvy vidí, že v Kremli budú musieť prehodnotiť svoju politiku voči východeurópskym krajinám, ktoré dodnes považujú za svoju sféru vplyvu.
„Áno, pre ruské národné záujmy to bude obrovská prehra, ak Ukrajina či Moldavsko a Gruzínsko začnú v strednodobej perspektíve preberať štandardy a právny systém Európskej únie a zároveň sa pripoja k jeho ekonomickému bloku. Jasne tak dajú najavo svoju geopolitickú voľbu v prospech Európskej únie,“ rozpráva Deviatkov a dodáva, že spomínané tri postsovietske krajiny sa tak stanú „insajdermi“ na mentálnej mape Európskej únie.
Kliknutím obrázok zväčšíte
Koniec Putinovho sna?
Zároveň to tiež „zruinuje Putinov sen“ o Eurázijskej únii, ktorého súčasťou je colná únia zatiaľ len troch štátov – Ruska, Bieloruska a Kazachstanu.
„Rastúca pripravenosť Ukrajiny otočiť sa smerom k Európe napriek obrovským stratám, ktoré jej z toho hrozia, je pre Putina skutočnou katastrofou,“ myslí si kremlinologička Lilia Ševcova.
„Putinova Eurázijská únia jednoducho nemôže byť serióznym blokom bez druhého najväčšieho slovanského štátu a bez únie sa zase nemôže obnoviť personalizovaný systém moci, ktorý potrebuje satelitné štáty,“ napísala analytička Carnegieho inštitútu vo svojej nedávnej eseji.
Vyhrážanie nefunguje
Azda najväčšou chybou Moskvy posledných mesiacov bol konfrontačný tón a obchodná vojna vedená voči krajinám, ktoré sa v rámci východoeurópskeho partnerstva rozhodli priblížiť k Únii.
Ukrajine zakázala vývoz čokolády, Moldavcom a Gruzíncom opäť raz víno. Z vydierania začal Moskvu obviňovať aj umiernený ukrajinský premiér narodený v Rusku Mykola Azarov.
„Na sto percent sme európska krajina. Historicky aj geograficky. Vyše 60 percent Ukrajincov si želá integráciu s Úniou, žiť s európskym životným štandardom a pravidlami,“ povedal v lete SME najpopulárnejší ukrajinský politik Vitalij Kličko. A jeho slovník začali preberať aj politici, ktorí mali ešte donedávna nálepku proruskí.
Podľa politológa Deviatkova, ktorý prednáša na Ťumenskej štátnej univerzite, Moskva urobila málo, aby si Ukrajinu či Moldavsko k sebe pripútala.
„Prístup v štýle obchodných sankcií, tvrdej rétoriky a sladkých prísľubov nezastavil ich približovanie s Úniou a len ukazuje, ako je Moskva frustrovaná a nevie, čo robiť.“
Putin partnerstvo predstiera len vtedy, keď narazí na niekoho rovnako silného, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Moskva ešte môže vyhrať
Znamená to, že Rusko stratilo Ukrajinu a ďalšie svoje bývalé satelity?
„Je to len začiatok dlhej cesty, žiadny míľnik,“ hovorí analytik slovenského thinktanku CEPI Balázs Jarabík, ktorý žije vo Vilniuse, kde sa proces zbližovania Únie s východnými partnermi symbolicky rozbehne.
Pripravované prepustenie odsúdenej ukrajinskej expremiérky Julie Tymošenkovej na liečenie do Nemecka, ktoré je podmienkou na podpísanie zmluvy s Ukrajinou, len ukazuje na neštandardný právny systém v krajine, kde o osudoch rozhoduje jeden človek.
Na jednej strane bude musieť Ukrajina implementovať svoje záväzky, na druhej štáty EÚ podporovať asociačný proces a pomoc krajine so zadlženým rozpočtom a vysokými cenami ruského plynu, čo nie je samozrejmosť.
Neúspech z Vilniusu môže byť podľa Deviatkova paradoxne poučením pre Moskvu, aby znormalizovala zahraničnú politiku voči týmto krajinám a prestala ich vnímať ako súčasť svojho „neoimperiálneho projektu“.
Ani analytik Jarábik si nemyslí, že po Vilniuse urobí Moskva ešte brutálnejšie kroky, ako napríklad vypnutie plynu v zime. „Teraz jej je dobrá každá hotovosť a nezabúdajme, že Ukrajina je jej najväčším spotrebiteľoms najvyššími cenami.“
Lukašenko by rád z ruskej únie vycúval
Putin a Lukašenko sa nemajú radi a netúžia po politickej integrácii ani spoločnej mene.
MINSK, BRATISLAVA. Nemajú sa radi, ale aspoň si nikdy navzájom nevyčítali porušovanie ľudských práv vo svojich krajinách. Tak sa dá opísať vzťah bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka a jeho ruského kolegu Vladimira Putina.
Bieloruská ekonomika je závislá od dotovaného dovozu ruských energetických surovín, čo sa prejavilo aj tým, že iba Minsk a Kazachstan sa zatiaľ pridali k ruskej colnej únii. Tá však nefunguje, ako si Putin predstavuje.
Ani Minsk, ani Astana netúžia po bližšej politickej integrácii ani po spoločnej mene.
„Lukašenko povedal, že zostanú v colnej únii, iba keď z toho budú mať úžitok. A to naznačuje, že to tak asi nie je,“ rozpráva Olga Stužinská, šéfka bruselského Úradu pre demokratické Bielorusko. „Je to povzbudenie pre dialóg medzi Minskom a Európou.
Vyhrážky na nás nefungujú
Ruské embargo na naše produkty škodí viac jeho diplomacii a občanom než nám, hovorí šéfka moldavskej diplomacie NATALIA GHERMAN.
Opäť nemôžete vyvážať víno do Ruska. Súvisí ten tlak s blížiacim sa summitom vo Vilniuse?
„Prvýkrát sa nám to už stalo v roku 2006 a v tom čase to bolo ešte ťažšie pre našich vinárov, pretože sme boli závislejší od ruského trhu, ako sme teraz. Prvé embargo nám dalo dobrú lekciu, že treba diverzifikovať trhy a musíme robiť lepší marketing. Teraz predstavuje pre nás Rusko iba 15 percent odbytu. Po rýchlom rozhodnutí Únie, že berie všetky naše vína na trh, sa cítime bezpečnejšie a ďakujeme za solidaritu.“
Čo si myslíte o „ruskom potravinovom patriotizme“, pocítili ho teraz aj Gruzínci či Ukrajinci.
„V prvom rade sa oberajú o dobré produkty, ktoré sú tradičné na ich trhoch a spotrebitelia sú na ne zvyknutí. Má to aj politické a spoločenské konzekvencie. Pretože ak cítite, že vás nechcú a správajú sa k vám neférovo, tak sa preorientujete na iný smer. Trpkosť v spoločnosti navyše pretrvá, pretože ľudia vidia, že to nie je o kvalite produktov, ale ide o čisto politické sankcie. Tie nikdy neboli dobrým vplyvovým mechanizmom .“
Stupňuje Moskva svoj tlak na vás?
„Rusko v našej časti sveta ponúka alternatívu – colný trh a takzvanú eurázijskú úniu, ktorá ešte ani neexistuje. Každý má pravo vybrať si slobodne, kam chce patriť. Eurointegráciu považujeme za najlepší a najefektívnejší spôsob, ako sa posunúť ďalej.“
Je dôležité, že Ukrajina zrejme podpíše Asociačnú dohodu s Úniou?
„Veľmi. Dúfame, že ich podpis zmení celú dynamiku v regióne. Mať veľkého suseda a spojenca v procese európskej integrácie nám dáva pocit väčšieho komfortu a viac motivácie presadzovať reformy.“
