Tak je to oficiálne potvrdené, máme najhorších politikov na svete.
Vyplynulo to z prieskumu Gallupovho ústavu nazvaného Globálny stav mysle, ktorého výsledky uverejnili minulý týždeň. Výskumníci sa v roku 2012 pýtali ľudí vo viac než 140 krajinách sveta aj na vzťah k politikom.
V krajinách so slobodnými médiami majú Česi vôbec najhorší vzťah k politickým elitám. Iba 13 percent z nás schvaľuje to, čo robia. Na opačnom konci spektra je Švajčiarsko s 81 percentami občanov, ktorí sú s politikmi spokojní.
Máme teda smolu!
Vybojujeme si slobodu, chceme žiť v prosperite... a keď už to vyzerá, že by sa to mohlo podariť, prekazí nám to ten nízky ľudský druh zvaný českí politici.
Kde sa tu medzi nami vôbec vzali? Nemohli by sme sa ich nejako zbaviť a trebárs ich vymeniť? Pokiaľ možno za tých švajčiarskych?
Predošlá otázka naznačuje, že to asi nepôjde. A že keď sa hneváme na politikov, hneváme sa na seba. Ako keby sme ráno boli nahnevaní na zrkadlo, že nám neukázalo Brada Pitta alebo Angelinu Jolie.
Otázka nenaznačuje ani toľko o politikoch ako o nás samých. O našom sebavedomí, dôvere vo vlastné schopnosti a ochote niesť zodpovednosť za svoj osud. Ak nenávidíme svojich politikov, dokazuje to, že to všetko máme katastrofálne nízke. V skutočnosti ide len o to, ako sa na veci budeme pozerať. Či vo voľbách budeme voliť „to najmenšie zlo“, alebo „tých najlepších“.
Alebo či z volebných urien zasa vzídu monštrá, ktoré budeme nenávidieť, alebo tí, ktorým budeme aspoň na začiatku veriť, že majú najlepšie úmysly. To je tá podstatná voľba, ktorá nás čaká, a je dôležitejšia než to, či vyhrá Losna, alebo Mažňák.
