ch štátoch sveta dôvodom na rezignáciu?
Bývalý britský minister pre Severné Írsko Peter Mandelson zatelefonoval v prospech indického miliardára, ktorý požiadal o britské občianstvo, na príslušné miesta, a potom klamal. Je to naozaj také strašné? Francúzsky novinár Patrice Claude sa domnieva, že všade na svete majú politici dovolené klamať, len sa nesmú dať pristihnúť. Patrice však pochybuje, že by francúzsky minister, dokonca aj keby jeho klamstvo odhalili, musel za podobných okolností rezignovať.
Ale i vo Francúzsku odstupujú ministri. Minister obrany Jean Pierre Chévenement opustil kabinet, pretože nesúhlasil s jeho politikou voči Iraku počas vojny v Perzskom zálive. Aj jeho predchodca Charles Hernu musel odstúpiť, pretože bol zapletený do útoku na loď Rainbow Warrier ekologickej organizácie Greenpeace, ktorá kotvila v Aucklande.
Podľa britských kritérií sú však politické rezignácie vo Francúzsku vzácne. V Paríži v súčasnosti prebiehajú procesy s bývalým ministrom zahraničných vecí Rolandom Dumasom a synom bývalého prezidenta Francoisa Miterranda Jeanom Christophom, ktorí sú obvinení z korupcie. Počas svojho úradovania však nebol ani jeden z nich donútený k rezignácii.
Nemeckí kresťanskí demokrati majú zase problémy so škandálom, ktorému ešte ako vládna strana šťastne unikli, no aj napriek tomu ich "dobehol". Podľa novinárky Marianne Landzettelovej by iste bolo zaujímavé, koľko ministrov by muselo odísť z vlády, keby sa celý škandál okolo Helmuta Kohla prevalil ešte v čase, keď bol pri moci, konštatuje Landzettelová.
Od vytvorenia terajšej japonskej vlády v apríli minulého roku, prišli už traja ministri o svoje kreslá pre finančné machinácie. No z minulosti sú známe aj iné príčiny rezignácie, konštatuje Tošiaki Miura, politický spravodajca japonského denníka Asahi Šimbun, niektorí ministri napríklad popierali historické fakty o kolonizácii Kórey alebo o japonskej invázii v Číne. Sú to veľmi citlivé a problematické otázky japonskej histórie.
V mnohých častiach sveta však platí, že sotva sa niekto stane ministrom, je veľmi ťažké zbaviť ho moci. Podľa ghanského novinára Camerona Duoda je veľmi nepravdepodobné, že to, čoho sa dopustil Peter Mandelson, by v afrických krajinách znamenalo politický pád. Štátny aparát, teda samotná vláda, by sa pokúsila celú záležitosť pred verejnosťou ututlať.
Americkému prezidentovi Billovi Clintonovi napokon tiež nejaký čas trvalo, kým sa konečne priznal, že klamal o intímnych kontaktoch s Monikou Lewinskou. Peter Mandelson si zavinil vlastný pád tým, že si myslel, či už právom alebo neprávom, že robí svojmu vplyvnému priateľovi priateľskú službu. Podľa ghanského novinára Camerona Duoda pre afrických politikov je priamo normou pomáhať rodine a priateľom.
"Robia to nielen ministri, ale i prezidenti. Sexuálne priestupky nie sú previnením, pretože v mnohých afrických krajinách je polygamia bežná. Korupcia či finančné machinácie, to je niečo iné. Keby minister prijal úplatok, urobil by sa okolo toho dostatočný rozruch a je možné, že by kvôli tomu musel odstúpiť."
To isté platí aj o Latinskej Amerike. Svedčí o tom prípad peruánskeho prezidenta Alberta Fujimoriho, ktorého pokusy o podplatenie opozičných politikov pripravili o prezidentské kreslo až keď ho zverejnením videozáznamu usvedčila televízia. V Latinskej Amerike musí ísť o skutočne veľký finančný škandál, aby minister odstúpil. Sexuálne priestupky tu ľudia považujú za exotické, ale nie za dôvod na rezignáciu. Keď politik využije svoj vplyv, aby niekomu pomohol, to tu tiež nikoho nezaujíma, pretože je to bežné.
Vysoký úrad sa nezískava ľahko a politici sú ambiciózni ľudia. Je teda prirodzené, že keď sa už raz dostanú do vlády, nevzdávajú sa bez boja. Či je to Londýn alebo Lima, privilégiá, materiálne výhody a prestíž spojené s vysokými funkciami, mnohých politikov pripravia o súdnosť.
