ie - Československej strany ľudovej (KDU-ČSL) Cyril Svoboda, ktorý pôvodne vôbec nekandidoval.
"Svobodovo zvolenie je nečakaným výsledkom viac než 48 hodín trvajúceho rokovania," konštatovala česká Mladá fronta Dnes (MFD). Denník približuje aj politickú minulosť 44-ročného právnika a podpredsedu KDU-ČSL, ktorý na začiatku 90. rokov pôsobil ako poradca podpredsedu federálnej vlády. Neskôr bol niekoľko rokov námestníkom ministra spravodlivosti, od leta 1996 do januára 1998 bol námestníkom ministra zahraničných vecí a od 2. januára 1998 do 22. júla 1998 pôsobil ako minister vnútra ČR.
Svoboda "prevalcoval" hlavných favoritov: unionistu Karla Kühnla a ľudovca Jaroslava Kopřivu, podotýka denník Právo.
Politická rada 4K sa na víkendovom rokovaní zhodla aj na tom, že najviac, a to sedem kresiel, bude mať v tieňovej vláde Únia slobody, štyri kreslá (a premiérsky post) pripadnú KDU-ČSL, dve Občianskej demokratickej aliancii (ODA) a jedno Demokratickej únii (DEU).
Zloženie tieňovej vlády zatiaľ nie je známe. "O menách sme nehovorili," vyhlásil dnes Svoboda a zároveň podčiarkol, že v tieňovom kabinete určite bude predseda US Karel Kühnl.
KDU-ČSL na rokovaní politickej rady 4K súhlasila, aby v hornej komore parlamentu, Senáte, vznikol spoločný senátorský klub 4K s členom ODA na čele. V Poslaneckej snemovni, kde zo štyroch strán 4K má zastúpenie len US a KDU-ČSL, budú obe strany spoločne podporovať návrh dôchodkovej a sociálnej reformy.
O post lídra 4K a kreslo tieňového premiéra sa pôvodne usiloval predseda US Karel Kühnl, ľudovec Jaroslav Kopřiva a podpredseda ODA Michael Žantovský. Svoboda, ktorý na túto funkciu pôvodne nekandidoval, má teraz za úlohu zostaviť tieňovú vládu do konca marca a priviesť 4K k víťazstvu v parlamentných voľbách v lete roku 2002.
Výber lídra bol považovaný za zaťažkávaciu skúšku 4K, ktorá vznikla ako reakcia na uzavretie opozičnej zmluvy medzi ODS a ČSSD po voľbách v roku 1998. K inštitucionalizácii 4K prispela snaha ODS a ČSSD o zmeny volebného zákona, ktoré by menšie subjekty z politického života prakticky vyradili. Väčšinu sporných ustanovení novely volebného zákona v minulých dňoch Ústavný súd v Brne zrušil s tým, že odporujú platnej ústave, pretože do pomerného volebného systému volieb do Poslaneckej snemovne vnášali väčšinové prvky.
