Tridsať aktivistov enviromentálnej organizácie Greenpeace je v týchto dňoch vo väzení v ruskom Murmansku. Hrozí im 15-ročný trest za pirátstvo po tom, ako protestovali proti ťažbe ropy na jednom z vrtov ruského Gazpromu v Arktíde.
Jedenásť nositeľov Nobelovej ceny za mier v liste ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi vyzvalo Rusko, aby obvinenia voči aktivistom stiahli. Okrem iných je medzi signatármi juhoafrický arcibiskup Desmond Tutu či severoírske mierové aktivistky Mairead Maguireová a Betty Williamsová a iránska právnička Širin Ebadiová.
Medzi zatknutými aktivistami je aj 27-ročná Alexandra Harrisová z Anglicka, pre ktorú to bola jej prvá akcia s Greenpeace. Predtým pre organizáciu robila dva roky ako digitálna komunikačná pracovníčka. Bola tiež dobrovoľníčkou v sirotinci vo Vietname.
Prečítajte si jej list rodičom a sestre, ako prežíva väzenie v ruskom prístave Murmansk. List sme preložili z anglického originálu tak, ako ho zverejnil britský denník The Guardian.
Nedeľa 13. októbra
Drahá mama, otec a Georgie,
je tu dosť zima. V noci snežilo. Moje veľmi slabo izolované okno prefukovala snehová búrka a musela som spať s čapicou. Mám zimomriavky z predstavy, že by som tu mala stráviť zimu. V cele je radiátor, ale pre arktický mráz je veľmi chladná. Počula som, že od decembra je v Murmansku tma celých šesť týždňov. Bože, dúfam, že budem dovtedy vonku.
Cez víkendy sa toho vo väzení veľa neudeje. Určite sú to najhoršie dva dni z týždňa. Cez týždeň prinajmenšom môžem vidieť svojho právnika a dozvedieť sa nejaké novinky. Vo štvrtok som konečne videla pár listov, čo mi poslali ľudia. Bolo to také pekné, až som plakala. Jeden bol aj od vás. Georgie ma rozosmiala, keď list ukončila slovami „hlavu hore“. Haha! Som vo väzení, ale budem sa snažiť.
Nedeľa tiež znamená, že je nechutný fašírkový večer. Fuj! Dievčatá sa smiali, že už poznám rozvrh jedál. Ale mali sme dnes sprchu, takže to je fajn. Sprcha je ako vodopád. Je to pekné.
Budúci týždeň by som mala ísť na súd pre moje odvolanie. Je to úplne zbytočné, pretože už bolo zamietnuté, ale čokoľvek, čo ma dostane na deň z cely, je fajn! A ak budem mať šťastie, možno uvidím aj niekoho z našich.
Bojím sa, čo sa stane. Sú chvíle, keď ma začína premáhať panika, ale snažím sa pripomínať si, že odtiaľto nemôžem nič urobiť a čo sa má stať, to sa stane, takže je nezmyselné stresovať sa. Ale je to ťažké. Naozaj nie je mojou budúcnosťou zhniť v Murmansku? No, dúfam, že nie.
Byť vo väzení je ako pomaly umierať. Doslova si želáte žiť vonku a vymazať tieto dni. Je to taká strata dvoch mesiacov a naozaj dúfam, že to nebude viac. S tým, že si na to začínam zvykať.
Cvičím trochu jogu. Ale ťažko sa mi medituje – v hlave mám priveľa starostí, ako si iste viete predstaviť. Hudobný kanál mi veľmi pomáha. „I will survive“ tu hrá každú noc, takže Camila (Speziale, argentínska aktivistka tiež vo väzbe) a ja si ťukáme na stenu podľa rytmu pesničky.
Každodenné rozprávanie s dievčatami takisto naozaj pomáha. Stále sa dokážeme smiať, čo je celkom fajn, vzhľadom na okolnosti. Dostali sme kovové zariadenie na ohrievanie vody - celé dni som si myslela, že je to kulma na vlasy. A keď som sa sťažovala dievčatám, že mi pomocný tím mohol poslať niečo užitočnejšie ako kulmu, tak sa strašne rehotali.
Posteľ je stále taká tvrdá. Teším sa na masáž, keď sa dostanem von.
Som teraz iný človek, silnejší. Plačem menej, čo je fajn. A viac si vážim život. Už nič pre mňa nebude samozrejmosťou.
Dúfam, že ste OK. Snažím sa nestratiť nádej.
Ľúbim vás. Alex xxxx
Autor: Alexandra Harrisová
