Pripomínal každý iný online obchod. V ľavom menu listujete, dáte tovar do košíka, kliknutím preč odošlete peniaze a potom len trpezlivo čakáte na poštu či kuriérsku službu. Grafika bola staromódna, pripojenie spomalené, no Silk Road, populárne drogové trhovisko internetu, doručilo bez rizika čokoľvek.
Malé dávky kokaínu, heroínu, LSD, akékoľvek mysliteľné narkotikum prišlo priamo k dverám klienta v obyčajnej obálke, ktorú – na rozdiel od objemnejších balíkov – nie je šanca v množstve listov skontrolovať.
Ešte pred desiatimi rokmi platila predstava z filmov, kde drogy rozširujú kamaráti z mokrej štvrte, tajné spojky z telefónnych búdok, zamastení pouliční díleri. Dnes je všetko jednoduchšie. Stačí kreditka, pripojenie na internet a drogy si obstaráte pohodlne ako knižky z Amazonu.
2. októbra e-shop zatvorili. Fungoval od februára 2011. Foto: SITA / AP
Temná sieť
Dizajnová droga
Vzniká v Číne, veľmi často v oficiálnej chemickej továrni napríklad na generické lieky.
Čínsky chemik pozorne sleduje západné zákony a navrhne novú, legálnu psychotropnú molekulu. Pracuje sám alebo sa delí o zisk s majiteľom továrne.
Stovky nových chemikálií, ponúka západným obchodníkom cez internet, platí sa prevodom cez Western Union.
Čistá droga je veľmi koncentrovaná - z kilogramu látky, ktorá stojí 20-tisíc dolárov, vzniknú až státisíce jednorazových dávok. Zisk teda môže byť desať- až stonásobný.
Letecká doprava bežnou kuriérskou firmou trvá niekoľko pracovných dní. Podľa papierov podplatených čínskych colníkov nejde o drogy, ale napríklad o chemikálie na čistenie kobercov.
Cez menej obozretné krajiny, napríklad Grécko, potom mieria na voľnejší vnútorný európsky trh.
Webový obchod zásielku rozdelí do piluliek či práškov. Na svojej stránke ich núka ako priznané drogy („legal highs“) či krycí tovar (soľ do kúpeľa) pod komerčným názvom ako Spice či v našich Crazy Shopoch Tvrdý Míša.
Často neuvádza zloženie ani spôsob užitia a dávkovanie.
Zákazník zaplatí a droga príde domov poštou alebo bežným kuriérom.
Keď tento mesiac americká polícia po viacročnom úsilí Silk Road zavrela a dolapila tajomného majiteľa s prezývkou Strašný pirát Robert, obchod mal vyše desaťtisíc registrovaných klientov a diskusné fórum so stotisíc príspevkami.
Bol úspešným a nadnárodným trhoviskom, kde Nóri ponúkali halucinogénne huby pôvodom z Kambodže, Kanaďania originál afganský heroín a obchodníci z Británie marihuanovú tinktúru vyrobenú v Holandsku podľa prastarého nepálskeho receptu.
Úrady boli bezmocné. Nedalo sa vystopovať, kde má obchod servery. Klienti sa maskovali voľne dostupným šifrovacím softvérom TOR (The Onion Router) a tak mohli presmerovať IP adresu tak, že nie je možné odhaliť miesto ich pripojenia k internetu.
Za nákupy neplatili v dolároch ani eurách, ale v neformálnej mene bitcoin, ktorej transakcie sú - pri troche snahy - anonymné. Navyše Silk Road nepatril do verejnej časti siete, ktorú „vidí“ obyčajný intenetový prehliadač.
Bol súčasťou takzvanej temnej siete. Neprehľadného a nikým neregulovaného priestoru ukrytého pred očami bežných surferov, ktorý pre anonymné prostredie obľubujú teroristi, mafiáni, konzumenti detskej pornografie a iní zločinci.
Ak žasnete nad predstavou, že najväčším dílerom narkotík na svete je štátna pošta, počúvajte toto: dnešný záujemca o drogy nemusí navštevovať kriminálne trhoviská, používať ťažké šifry, a pritom žiť v strachu, že mu domov vtrhne policajné komando. Každý rok sa objavujú stovky nových a legálnych drog a nové oficiálne e-shopy. Len v Európe ich je aktuálne 690. Nákupy sú komfortné a bezpečné, konzumácia menej.
Chemická ruleta
V októbri 2009 zomrel na infarkt 22-ročný Dán, keď si z čínskeho obchodu objednal psychotropnú 2C-B-FLY a omylom mu poslali inú, tisíckrát silnejšiu látku.
V decembri 2011 uniklo na YouTube tiesňové volanie kamarátov americkej herečky Demi Moore po užití syntetickej veľmi silnej obdoby marihuany.
Boli ešte účinnejšie a nebezpečnejšie ako známe drogy. Napriek tomu boli – či dokonca stále sú – legálne a bez problémov dostupné. Ako je to možné?
Designer drugs či drogy 2.0 sú masovo populárne posledné štyri roky. Za ten čas však stihli prežiť niekoľko cyklov výskytu, ktoré sa vždy opakujú: výrobca pozmení psychotropnú molekulu, aby mala účinok na psychiku a zároveň prekĺzla cez zoznamy zakázaných látok. Len čo úrady novú drogu zaregistrujú a zakážu, na webe sa roja ďalšie, ešte viacej rizikové.
Túto chemickú ruletu hrá na svete čoraz viacej ľudí a je z toho čoraz väčší problém. No odkiaľ sa nové drogy berú? A prečo prišli práve teraz?
Alexander Shulgin (1925) sa stal psychodelickým guru.
Šialený vedec
Alexander Shulgin nebol žiaden kriminálnik. S bujnými strapatými vlasmi a nestrihanou bradou vyzeral ako šialený vedec z béčkových hororov. No práve tento americký chemik ruského pôvodu nevedomky spustil drogovú revolúciu.
Keď v polovici šesťdesiatych rokov v laboratóriu skúmal meskalín, psychotropnú látku z istých druhov juhoamerických kaktusov, postrehol zvláštnu podobnosť.
Molekula, ktorú z drogy izoloval, pripomínala dopamín. Túto látku vylučuje ľudské telo, slúži ako prenášač vzruchu medzi neurónmi – neurotransmiter – najmä vo chvíli, keď človek pociťuje šťastie. Vedec si hneď uvedomil, že podobnosť týchto vzorcov nebude len náhodná. V skutočnosti predstavuje mechanizmus, ako v tele účinkuje prevažná časť všetkých známych narkotík.
Predstavte si kľúč, ktorým sa odomyká zámok. Podobne v tele fungujú neurotransmitery, ktoré majú za úlohu odomykať mozgové bunky – neuróny. Napríklad chemickú látku fenylalanín vylučujeme vždy, keď sme zamilovaní, jeme čokoládu (alebo oboje).
Ak k sebe položíte chemické vzorce rozličných druhov drog, môžete byť prekvapení, že sa veľmi podobajú. Molekuly väčšiny narkotík pripomínajú neurotransmitery, čo je práve vlastnosť, ktorá im umožňuje naviazať sa na neuróny namiesto prirodzených prenášačov vzruchu.
Drogy sú pakľúče k mozgovým reakciám, a je vlastne vedľajšie, či sa vyskytujú prirodzene v prírode, alebo ich stvoril človek. Presne toto spravil Alexander Shulgin. Vzal molekulu fenylalanínu a začal s ňou experimentovať.
Vedec predpokladal, že keď zachová jadro a pozmení atómy na okrajoch molekuly, tak vyrobí látku, ktorá bude „pasovať do kľúča“ v mozgu. Vo svojom kalifornskom laboratóriu nadizajnoval stovky nových, predtým nejestvujúcich psychotropných látok. Alebo aj designer drugs.
Drogový receptár
Shulgin látky, ktoré stvoril, aj sám užíval. Testoval ich účinky, počúval pritom hudbu (väčšinou Rachmaninova) a viedol si denník. A nielen to. Čudácky vedec bol presvedčený, že meniť vedomie patrí k základným právam človeka, recepty si nenechal pre seba a všetko uverejnil.
Kniha s názvom PIHKAL: Chemical Love Story, kolovala dlhé roky v drogovom podzemí a šikovní chemici mali v rukách znamenitý receptár.
Príkladom je príbeh látky MDMA. Tú Shulgin vyrobil ešte v roku 1965, no receptom sa inšpiroval niekto ďalší a začal ju vyrábať vo väčšom množstve. Keď koncom osemdsiatych rokov unikla do klubov na tanečné parkety, rozpútala revolúciu na drogovej scéne. Možno ju poznáte - voláme ju extáza.
Mimo týchto výnimiek však dizajnové drogy prežívali v podzemí a svet o nich nevedel. Šírili sa v uzavretých komunitách na webe, vyrábali ich desiatky amatérskych chemikov a na svete mali najviac tisícky užívateľov.
Toto všetko platilo dlhé roky, kým neprišiel mefedrón.
Mefedrón pre všetkých
Bol rok 2009 a novú drogu vo Veľkej Británii privítala mediálna hystéria. Akoby sa novinári zbláznili. Na vrchole mefedrónovej horúčky svietili šokujúce správy o obetiach tajuplnej drogy na titulkách novín takmer každý deň.
Mefedrón má účinky podobné extáze i kokaínu: vyvoláva eufóriu, dodáva energiu, prehlbuje empatiu. No všetok ten zmätok, hystéria a reakcia médií, hoci bola prehnaná (mefedrón do dnešných dní zabil len dvoch ľudí), mala svoje dôvody. Nikto presne nevedel, odkiaľ droga prišla, prečo je populárna a ako sa šíri. A hlavne nikto nerozumel, ako je možné, že je úplne legálna.
Paradoxne, že mefedrón za rozšírenie vďačí hlavne médiám. Novinár Mike Power, ktorý o tom písal ako prvý, to prirovnal k živelnému virálnemu videu na internete. Čím viacej správ ľudia mali, tým viac ľudí po droge túžilo. Do vyhľadávača zadávali kľúčové slová „mefedrón“ a „kúpiť“. Šikovní predajcovia objednali od Googlu kontextovú reklamu, takže inzeráty na dílerov svietili rovno pod článkom varujúcim pred zhubnou látkou.
Stačili týždne a mefedrón bol všade, na YouTube, na sociálnych sieťach, priťahoval nových dílerov a klientov. A hlavne bol lacný: kým gram kokaínu na trhu vyšiel na 50 libier, mefedrón stál 12 a stačilo ho menej. Žiadna droga za posledných dvadsať rokov nezmenila drogovú scénu tak veľmi ako táto.
Státisíce ľudí, čo by drogy neskúšali, naraz zistili, že si môžu narkotiká kúpiť pohodlne, online a nerobia nič kriminálne. Rok 2009 bol tým prelomom, keď drogy 2.0 vystúpili z podzemia a stali sa stredným prúdom.
Takto výrobcovia dizajnujú drogy - dolu MDMA (extáza), hore jej náhrady.
Milióntina gramu
Odvtedy pribúdajú každým rokom desiatky až stovky nových dizajnových drog. V roku 2010 ich úrady zachytili 50. Predvlani už 150. Methoxyketamín, 6-APB, 5-Me-O-DMT – mená noviniek si nemá zmysel pamätať, pretože sa stále roja ďalšie.
Spôsobil to, paradoxne, práve zákaz mefedrónu. Boom okolo novej drogy zanechal segment trhu s rozsiahlou klientelou a infraštruktúrou v rukách organizovaného zločinu. Ten nemal záujem opustiť lukratívne zisky po roku 2010, keď mefedrón zakázali v Británii a potom v ďalších krajinách. Každý zákaz provokuje výrobcov k odvážnejším experimentom. Na neprehľadný internetový trh vrhajú stovky nových psychotropných molekúl, ktoré nikto netestoval.
To je práve problém nových syntetík – je ich veľa, prichádzajú rýchlo, vieme o nich veľmi málo.
Klasická droga ako marihuana alebo ópium má rastlinný pôvod, za sebou stáročia užívania a vedecké výskumy. Vieme, ako funguje a čomu sa vyhnúť. Aj taká nebezpečná a relatívne nová látka, ako je heroín, má svoje dejiny a ak sa ňou predávkujete, v nemocnici už také prípady videli a vedia vám pomôcť.
Nič z tohoto neplatí pre nové syntetické drogy. Môžu mať bizarné účinky, zaberať už v milióntinách gramu. Vyrobiť sa dajú rýchlo, lacno, v teoreticky neobmedzenom množstve a ľahko prepašovať kamkoľvek cez hranice.
Prohibícia alebo legalizácia?
Zatiaľ to vyzerá tak, že boj proti drogám vyhrávajú drogy. Dokola upravovať zoznam zakázaných substancií je príliš pomalé a ťažkopádne, aby to mohlo mať zmysel.
Niektoré zákony, napríklad tie britské, sú rafinovanejšie, pretože zakazujú manipulovať s niektorými psychotropnými molekulami. Lenže ani to nezastaví tvorivosť výrobcov, ktorí prídu s ešte bizarnejšou chemikáliou.
Postaviť mimo zákona potenciálne milióny všetkých možných psychotropných látok nie je možné bez dôkazu o ich účinkoch. Zakázať všetky prekurzory – chemikálie na výrobu drog – nejde pre ich široké využitie v priemysle. A len veľmi ťažko zakážete organickú chémiu, prvky ako uhlík, dusík, vodík, kyslík.
Situácia nemôže mať jednocudhé riešnie. K tomuto záveru dochádza Mike Power, zrejme najväčší odborník na nové drogy medzi novinármi. Jeho kniha Drugs 2.0: Web Revolution That´s Changing How the World Gets High presvedčivo dokladá, že represia a zákazy nič neriešia a situáciu zhoršujú.
Nové drogy sú vlastne produktom prohibície: aj mefedrón sa mohol masovo rozšíriť preto, že trhy hľadali náhradu za nedostatok extázy po zachytení množstva prekurzoru tejto drogy v juhovýchodnej Kambodži. Jeho zákaz splodil ďalšie látky a tak ďalej.
Prečo je najviac obetí nových drog vo Švédsku? Pretože je tam rozšírené testovať zamestnancov na drogy a rekreační užívatelia zo strachu siahajú po alternatíve, ktorá je možno legálna, no môže byť aj smrtiaca.
Na druhej strane je už teraz jasné, že legalizácia problém tiež nevyrieši. Spoločnosť, čo by to urobila a nové drogy prijala, by stav zhoršila.
Experiment práve skúša Nový Zéland. Odľahlý štát chce vynaložiť peniaze na štátny výskum nových drog. Výsledkom majú byť akési certifikáty o ich zložení a rizikách. Ak už sú narkotiká dostupné na kliknutie myšou, nech si aspoň zákazníci vyberú tie bezpečnejšie.
Spracované podľa:
Mike Power - Drugs 2.0: The Web Revolution That´s Changing How World Gets High.
Krokodíl je dôkaz, že médiá drogy milujú
Sprevádza ho strašidelná povesť a zábery znetvorených narkomanov, ktorým v miestach vpichu odpadáva mäso ako malomocným.
Krokodíl nie je dizajnová droga ani žiadna novinka. Veterinári tento liek veľmi dobre poznajú, bežne hoordinujú zvieratám na tíšenie bolesti. Díleri ho objavili relatívne nedávno, keď hľadali náhradu za heroín.
Dostupnosť a kvalita známej drogy v Európe dlhodobo klesá a fentanyl ho môže narkomanom nahradiť. Niekedy ho nazývajú syntetický heroín.
Na trhu je dostupný vo forme ampuliek a tabletiek, ktoré môžu rozmrviť na prášok, ten šnupať, fajčiť, inhalovať alebo vpichovať do žily. Je až osemdesiatkrát silnejší ako základ heroínu – morfín. Užívateľ privyknutý na heroín z ulice sa ním preto ľahko predávkuje.
Foto - Profimedia
Prvýkrát fentanyl zabíjal v Taliansku v roku 1992, v Estónsku nultých rokov sa stal populárny po tom, čo v pobaltskej krajine zamrzol trh s heroínom. V rokoch 2005 - 11 tu mal 160 obetí.
Na čierny trh uniká z nemocníc, ordinácií, lekární, menej často vzniká v čiernej výrobni. Predvlani jednu odhalili na Slovensku, štyri a pol kilogramu zaistenej drogy smerovalo do Česka.
Faktom je, že krokodíl znie lepšie ako fentanyl a správy o malomocných vyvolajú v čitateľoch vždy príjemné mrazenie. Médiá drogy milujú a potrebujú, veľmi rady vymýšľajú chytľavé prezývky.
Dobrý príklad z Británie: nikomu, kto bral mefedrón, nenapadlo nazývať nový drogu „meow-meow“. Prví boli novinári a až potom z toho vznikol pouličný slang.
