Účet za dvojtýždňovú vládnu odstávku odhadujú od dvanásť do 24 miliárd dolárov. O pár mesiacov sa kríza môže zopakovať.
1.Kto je víťazom drámy?
Pri víťazoch a porazených sporu o zvyšovanie amerického dlhu a čiastočnom vypnutí vlády sa analytici vcelku zhodujú: vyhral prezident Barack Obama a demokrati, prehrala Republikánska strana. Demokrati na čele s prezidentom neurobili nijaké výrazné ústupky v zdravotníckej reforme.
Republikáni nič veľké nedosiahli a väčšina Američanov viní za odstávkou práve ich. Ponížený zostal ich šéf snemovne John Boehner, ktorý nedokázal skrotiť svojich kongresmanov (väčšina aj v stredu hlasovala proti dohode). A hoci hnutie Tea party nedosiahlo zastavenie zdravotníckej reformy, spor ich ukázal ako malú, no veľmi vplyvnú skupinu.
2.Koľko to celé stálo?
Zrušené výlety do národných parkov, ale aj nedôvera voči Spojeným štátom, čo sa prejavilo vyšším úrokom za dlh. To sú príklady, aký malo čiastočné vypnutie americkej vlády, ktoré trvalo šestnásť dní, vplyv na ekonomiku krajiny. Strata sa odhaduje na miliardy.
Spoločnosť Macroeconomic Advisers odhadla škody na dvanásť miliárd, čo je pokles rastu HDP v štvrtom štvrťroku o 0,3 percentuálneho bodu. Ratingová spoločnosť Standard & Poor’s to vidí ešte horšie: 24 miliárd a 0,6 bodu.
3.Vyriešili problém?
Odpoveď je jednoduchá: nie. Americkí politici sa len dohodli na financovaní vlády a zvýšení dlhového stropu na niekoľko mesiacov. Vtedy sa rovnaká hádka, ktorú so zatajeným dychom sledoval celý svet, zrejme zopakuje. Podobne ako za posledné tri roky už niekoľkokrát.
Politici len kopli problém dopredu. „Nebol to ani žiadny kop, bolo to len také malé šťuchnutie. O niekoľko mesiacov budeme tam, kde sme boli,“ povedal pre BBC Todd Buchholz, bývalý ekonomický poradca Bieleho domu.
Strany sa síce dohodli, že do konca decembra skúsia vyrokovať zmeny v dlhodobom americkom rozpočte, aby zadlžovali krajinu menej. No zlyhanie predchádzajúcich pokusov nedáva veľké nádeje. Nové termíny sú: 15. januára hrozí vypnutie vlády, 7. februára môžu pre dlhový strop dôjsť vláde peniaze.
4.Prečo sa nevedia dohodnúť?
Obe strany majú čoraz odlišnejšiu predstavu, ako má vyzerať americká vláda. Republikáni tlačení konzervatívnym krídlom veria v čo najšetrnejší štát, ktorý sa veľmi do ľudí nestará. Chcú nižšie dane (veria, že naštartujú ekonomiku) a nižšie výdavky.
Demokrati ťahajú krajinu európskym smerom. Chcú zachovať (a prehĺbiť) súčasné sociálne programy, ktoré stoja rozpočet najviac. Deficit chcú znižovať vyššími daňami pre bohatých.
5.Môže to byť začiatkom roku 2014 ešte horšie?
Môže. Priblížia sa voľby do Kongresu na budúcu jeseň a politici budú chcieť dokázať, že sú skutoční konzervatívci, a liberáli zase potiahnu viac doľava. Agresívnejší môžu byť členovia hnutia Tea party, ktorému sa nepodarilo dosiahnuť zastavenie Obamacare.
„Budú viac zatrpknutí, viac nahnevaní. Nájdu viac spôsobov, ako ísť po Obamovi, keďže nedokázali nájsť spôsob, ako ho primať k vyjednávaniu,“ povedal pre CNN bývalý šéf snemovne, republikán Newt Gingrich.
Kongres sa štiepi ako pred storočím
Americká politika bola naposledy takto rozdelená pred sto rokmi. Američanov čakajú ďalšie drámy.
WASHINGTON, BRATISLAVA. Nebankrotuje americká ekonomika, ale politický systém. Takto niektorí analytici komentovali posledné udalosti v Spojených štátoch, keď politici riskovali krach krajiny pre svoje spory.
Viacerí komentátori analyzujú, prečo je momentálne Kongres taký rozdelený.
Volia podľa strán
V Spojených štátoch v minulosti nebolo až takým pravidlom ako u nás, aby politici hlasovali podľa svojej strany. Demokrati vedeli podporiť republikánsky zákon a naopak.
Napríklad kľúčové reformy, ktoré spustili sociálne zabezpečenie (dôchodky) v 30. rokoch či zdravotnú starostlivosť pre starých v 60. rokoch podporili obe strany. V súčasnosti je však Kongres čoraz viac rozdelený podľa strán. Obamovu zdravotnícku reformu nepodporil ani jeden republikán.
Politológovia Nolan McCarty, Keith Poole a Howard Rosenthal už vlani zanalyzovali Kongres za posledných 150 rokov a zistili, že naposledy hlasovali republikáni a demokrati takto stranícky asi pred sto rokmi na začiatku 20. storočia.
Dôvodov je viac. Do snemovne sa volí v jednotlivých okrskoch – a tie sa čoraz viac prikláňajú k jednej strane. Strácajú sa okrsky, kde nie je jasné, kto vyhrá.
Ako píše Economist, kým v roku 1992 bolo 71 okrskov s republikánskym kongresmanom, ktoré volili demokratického prezidenta, v roku 2012 ich bolo iba 17.
Podelení aj ľudia
Dôvodom môže byť, že ľudia sa sťahujú k ľuďom s podobnými kultúrnymi či politickými názormi. Čiastočne za to môže aj zmena hraníc okrskov tak, aby to vyhovovalo politickým cieľom, známe ako gerrymandering.
Vyhranenejšími k jednej strane sa stávajú aj samotní voliči. Tomu pomáhajú médiá, ktoré sa čoraz viac profilujú ako liberálne či konzervatívne. Voliči sledujú iba to, s čím súhlasia.
Skutočné voľby sa odohrávajú v rámci primárok strán, keď sa často presadia zanietené a dobre organizované skupiny na kraji pravice či ľavice. Politici musia počúvať aj tieto radikálne názory, aby ich znovu zvolili.
Aj preto šéf snemovne John Boehner dovolil taký silný vplyv radikálov z Tea party. Podobné drámy, kde kompromis znamená kapituláciu, tak môžu Američania čakať aj naďalej.
Tomáš Vasilko
