Obnovené vyjednávania o iránskom jadrovom programe, ktoré sa v utorok začali, zrejme neprinesú konkrétnu dohodu. Môžu k nej Irán a šesť jeho partnerov (Británia, Čína, Francúzsko, Nemecko, Rusko, USA) priblížiť. Hoci prekážok je hneď viacero.
1.História
Iránsky režim hlboko nedôveruje Američanom pre ich minulú zahraničnú politiku (podpora šacha, Iraku vo vojne, pokusy nastoliť v Iráne priateľský režim).
Spojené štáty sú len jedným z viacerých účastníkov dialógu, ale zjednodušený pohľad podsúva dojem, že ide hlavne o to, či sa dohodnú Teherán a Washington.
Pred vyše desiatimi rokmi americký exprezident George Bush zaradil Irán medzi krajiny takzvanej osi zla, ktoré ohrozujú civilizovaný svet, čo popudilo Teherán.
„Jedno slovo, ktoré zmenilo históriu,“ povedal pre Time americký diplomat Ryan Crocker, podľa ktorého boli obe krajiny veľmi blízko k dohode o Talibane.
2.Rozdielne očakávania
Ideálny stav, že Irán sa vzdá jadrového programu takmer úplne, možno s výnimkou využitia nukleárneho materiálu na medicínske či výskumné účely, a mocnosti za to zrušia všetky sankcie, je nateraz nedosiahnuteľný. Aj preto sa očakávajú návrhy a protinávrhy a tvrdé, často zákulisné vyjednávania. Keby nový umiernenejší prezident Hassan Ruhání prijal zrušenie obohacovania uránu, veľmi by to oslabilo jeho pozíciu doma.
Ak nastane pokrok, bude pomalý a graduálny. Niečo za niečo. To však zvyšuje riziko, že v istom momente nastane kríza dôvery, hlavne ak nebudú napevno stanovené napríklad časové rámce prípadnej dohody.
3.Nejde len o jadro
Vyjednávania nie sú len o jadrovom programe Iránu. Ide o stabilitu Blízkeho východu a pre domáce publikum dôležitý pocit „my nie sme tí, čo ustúpili“, aj o záujmy spojencov, ktorým treba potenciálnu dohodu „predať“. Neúspech rokovaní či vágne výsledky zvýšia nervozitu v regióne. Potom je od diplomacie k iným, nebezpečnejším riešeniam len krok.
4.Obama - Ruhání
Pod tlakom sú americký prezident Barack Obama aj jeho iránsky kolega Ruhání. Tlačia na nich konzervatívnejšie naladené domáce skupiny aj spojenci zo zahraničia. V Iráne sú vplyvné skupiny, ktoré nie sú pripravené na kompromis ani za cenu totálneho vyčerpania ekonomiky.
Ruhání nie je diktátor ako plukovník Kaddáfí, ktorý sa sám rozhodol vzdať zbraní hromadného ničenia. Nezostáva mu nič iné ako opatrné kroky a na totálne zastavenie jadrového programu počas Ženevských rokovaní, ktoré sa dnes končia, určite nie je pripravený. Ani Obamovu politiku voči Iránu nevítajú všetci. V Senáte majú republikáni rovnako ako demokrati obavy, že Obama sa príliš ponáhľa s ústupkami voči Teheránu.
