BEJRÚT. Prosýrsky libanonský denník al-Achbar vo svojom vydaní z pondelka citoval sýrskeho prezidenta Bašára Asada, ktorý na udelenie Nobelovej ceny za mier Organizácii pre zákaz chemických zbraní (OPCW) reagoval - údajne s úsmevom -, že "by ju mali dať jemu".
Al-Achbar nepíše, kedy to Asad povedal.
Nobelova cena pre Damask?
Francúzsky denník Le Monde, ktorý o článku v denníku al-Achbar informoval, píše, že Asadov výrok, ním myslený zrejme ako žart, korešponduje s kritikou na adresu Nobelovho výboru za výber laureáta prestížnej ceny za mier za rok 2013.
Kritici totiž tvrdia, že udelenie Nobelovej ceny za mier OPCW je čiastočne aj svojím spôsobom "ocenením" politiky súčasného režimu v Damasku, keďže Asad síce súhlasil s lokalizáciou a likvidáciou arzenálu chemických zbraní, ale súčasne pokračuje vo vojne konvenčnými zbraňami.
Občianska vojna v Sýrii si za 31 mesiacov svojho trvania vyžiadala už viac ako 115-tisíc obetí na životoch a viac ako dva milióny Sýrčanov donútila odísť do exilu.
Ako píše Le Monde, Nobelov výbor v piatok, keď zdôvodňoval svoju voľbu, veľmi dôsledne zdôrazňoval, že rozhodnutie o ocenení OPCW padlo ešte v apríli, teda oveľa skôr, ako sa OPCW začala zaoberať sýrskym zbrojným arzenálom.
Nobelovou cenou za mier chcel výbor oceniť dôslednú, diskrétnu a postupnú demilitarizáciu, o ktorú sa OPCW od svojho vzniku v roku 1997 snaží. Le Monde pripomína, že k OPCW sa pridali všetky štáty sveta s výnimkou šiestich: Izraela, Egypta, Severnej Kórey, Južného Sudánu, Angoly a Mjanmarska.
Asad si stanovil dve podmienky
Podľa spravodajského servera Algérie1.com Asad v rozhovore pre al-Achbar uviedol, že Sýria prestala vyrábať chemické zbrane ešte v roku 1997.
"Niet pochybností o tom, že zničenie chemického arzenálu je morálnou a politickou porážkou," dodal Asad.
Pokiaľ ide o diplomatické aktivity, ktorých cieľom je ukončiť občiansku vojnu v Sýrii, Asad v rozhovore zdôraznil ochotu zúčastniť sa na mierových rokovaniach, nazývaných aj Ženeva-2.
Dodal, že Sýria nemá problém zúčastniť sa na nej, ale svoju účasť podmieňuje dvoma prísľubmi: usporiadaním referenda, v ktorom by Sýrčania odobrili výsledky ženevskej schôdzky, a vypísaním volieb nového prezidenta súčasne so zastavením podpory "teroristom".
Podľa Asada problémom Západu je, že podporuje skupinu "desperátov", ktorí v skutočnosti nemajú žiadnu moc a vplyv. "Zo skupín, ktoré Západ a krajiny Zálivu podporovali, zostali už len tie teroristické. A tie nemajú miesto" na konferencii v Ženeve, dodal Asad.
Prvá misia počas vojny
Prebiehajúca misia OPCW v Sýrii je výsledkom diplomatického kompromisu a koná sa pod dohľadom OSN.
Úlohou inšpektorov OPCW a OSN je dohliadať na likvidáciu sýrskeho arzenálu chemických zbraní, čo je dôsledok ich použitia pri útoku na damaskom predmestí Ghúta z 21. augusta.
Spojené štáty a Francúzsko bezprostredne po útoku, pri ktorom podľa odhadov zomrelo asi 1500 ľudí, pohrozili cielenými vojenskými útokmi, aby potrestali jeho údajného páchateľa - Asadov režim.
Vojenskej intervencii v poslednej chvíli zabránila iniciatíva ruskej diplomacie, ktorá od sýrskeho vedenia žiada zlikvidovať chemický zbrojný arzenál do konca roku 2014.
Táto misia, ako píše Le Monde, je však náročná, keďže inšpektori OPCW doteraz ešte nikdy nepracovali v krajine, kde zúri vojna, ako aj pre pochybnosti o ochote a pripravenosti Damasku podriadiť sa všetkým požiadavkám.
Damask predložil 19. septembra zoznam svojej chemickej výzbroje a krátko na to otvoril hranice pre vstup inšpektorov OPCW.
V pondelok 7. októbra Sýrčania pod dohľadom asi 30 inšpektorov OPCW na predmestí Damasku zlikvidovali prvé chemické zariadenia, informoval Le Monde.
