Oznámili najkontroverznejšiu nobelovku. Získali ju chemickí inšpektori z Organizácie pre zákaz chemických zbraní.
Správu priebežne aktualizujeme.
OSLO, BRATISLAVA. Nobelovu cenu za mier získali chemickí inšpektori z Organizácie pre zákaz chemických zbraní (OPWC OPCW).
Komisia Nórskeho parlamentu ich ocenila za významnú snahu zneškodniť chemické zbrane.
„Odzbrojovanie hralo dôležitú úlohu v poslednej vôli Alfreda Nobela," tvrdí komisia vo svojom tlačovom vyhlásení.
„Nórska Nobelova komisia v minulosti už viacerými oceneniami zdôraznila potrebu zbaviť sa jadrových zbraní. Teraz hľadala spôsob, ako prispieť k odstráneniu tých chemických."
Toto ocenenie však nie je za ich prácu v Sýrii, zdôrazňuje Nobelova komisia. Má to byť za ich prácu za celých dvadsať rokov a za snahu zbaviť svet zbraní hromadného ničenia. Organizácia pritom mala byť na ocenenie nominovaná už v minulosti.
Nobelova cena pre inšpektorov je pozitívna správa, ale tak trochu predčasná, myslí si Peter Morvay
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Informácia unikla dopredu
V nórskych médiách sa zhruba hodinu pred vyhlásením objavili informácie, že ocenenie dostanú chemickí inšpektori.
Napríklad agentúra Reuters sa odvolávala na nórsku verejnoprávnu televíziu NRK.
Inšpektori v súčasnosti pôsobia v Sýrii, kde mapujú chemické zbrane a budú dohliadať na ich zneškodňovanie. Konvencia o nešírení takýchto zbraní vznikla pred dvadsiatimi rokmi, minulý mesiac sa k nej pridala Sýria pod nátlakom Ruska a Spojených štátov.
Majú teraz sledovať, či bude sýrsky režim svoj záväzok dodržiavať. Do 1. novembra musí zničiť všetky zariadenia, kde sa chemické zbrane vyrábajú, do konca júna 2014 sa musí zbaviť všetkých chemických zbraní.
Samotná Organizácia pre zákaz chemických zbraní jestvuje od roku 1997 na základe Konvencie o chemických zbraniach, ktorá zakazuje tieto zbrane používať a nariaďuje ich zničenie.
Dohliada na to, či ju členské štáty dodržiavajú, či už formou deklarácií, alebo vyšetrovaním priamo na mieste.
Ide o medzivládnu organizáciu so sídlom v Haagu, ktorej členmi sú všetci signatári konvencie (všetky krajiny sveta okrem Angoly, Barmy, Egypta, Izraela, Severnej Kórey a Južného Sudánu).
Favoritom bola Malala
Média za víťaza pôvodne tipovali pakistanskú tínedžerku Malalu Júsufzajovú, ktorá prežila pokus o talibanský atentát. Bojuje za právo dievčat na vzdelanie.
Vo štvrtok získala Sacharovovu cenu, ktorú udeľuje Európska únia. Sama sa však pred pár dňami vyjadrila, že Nobelovu cenu za mier si ešte nezaslúži.
Kliknutím - obrázok zväčšíte.
Dôvody, prečo si inšpektori zaslúžia Nobelovu cenu
Cena pre OPWC OPCW je zaslúžená. Aj keď možno nie príliš zaujímavá.
Nie je to len o symbolike, že presne pred 20 rokmi sa podpísala Konvencia o chemických zbraniach. Tím medzinárodných inšpektorov práve v týchto dňoch riskuje svoje životy v Sýrii, kde už dva a pol roka beží občianska vojna, ktorá stála vyše 115-tisíc životov. Nobelovu cenu za mier si už len preto zaslúžia.
Z ich správy, ktorú nedávno zverejnila OSN, vyplýva, že v auguste na predmestí Damasku sa útočilo chemickými zbraňami a z nej, aj keď to nepovedali priamo, veľa vecí nasvedčovalo tomu, že za útokom stál režim Bašara Asada.
Útok, ktorý stál podľa Američanov životy vyše 1400 ľudí, radikálne zmenil vývoj v Sýrii.
Po americkom tlaku, ktorý sa vyhrážal vojenským útokom, zrazu Rusi navrhli, že Asad sa vzdá svojich zbraní hromadného ničenia, o ktorých dovtedy mlčal. Ak by to bola pravda, išlo bo i jednu z najväčších správ roku 2013.
Misia 27-členného tímu zbrojných inšpektorov, ktorí sa už koncom augusta stali terčom snajperov v atmosfére občianskej vojny, kde sú viaceré mestá rozdelené na polovicu ovládanú rebelmi a druhú ovládanú režimom, je mimoriadne nebezpečná a riskantná.
Ich ambíciou je do roka zmapovať a zneškodniť jeden z najväčších arzenálov chemických zbraní na svete. V atmosfére, kde obidve strany páchajú vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti.
Už len to, že sa idú o to pokúsiť, urobiť svet bezpečnejším, stojí za to, že dostali Nobelovu cenu za mier. Tá by tiež mohla zvýšiť tlak na diplomatické rokovania medzi znepriatelenými stranami a vyhlásenie prímeria, bez ktorého budú zbrojní inšpektori pracovať v bezprostrednom ohrození a zbytočne umierať tisícky nevinných civilistov.
Mirek Tóda
Nobelovky pre organizácie
IPCC
Medzivládny panel o zmene klímy dostal Nobelovu cenu v roku 2007 spolu s Alom Gorom. Vznikol ešte v roku 1988, no preslávil sa začiatkom roku 2007, keď zverejnil svoju štvrtú správu. Upozornili na problémy, ktoré čakajú planétu s postupujúcimi klimatickými zmenami. Správy panelu sú základnými podkladmi pri rozhodovaní na svetových klimatických summitoch.
MAAE
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu dostala cenu v roku 2005 za „snahu zabrániť využívaniu jadra na vojenské účely“. V kuloároch sa však špekulovalo o tom, že agentúra a jej šéf Muhammad Baradej si ju vyslúžili za guráž postaviť sa americkému prezidentovi Georgeovi Bushovi, ktorý jadrovými zbraňami zdôvodňoval útok na Irak. Agentúra opakovala, že žiadne dôkazy nenašla.
OSN
Organizácia Spojených národov dostala cenu v roku 2001 za „zásluhy o lepšie zorganizovaný svet“. Ocenili aj jej šéfa Kofiho Annana. Agentúry OSN sa medzi laureátmi objavili viackrát, pod OSN spadajú aj MAAE a IPCC, ocenili aj mierové zložky OSN (1998), Úrad vysokého komisára pre utečencov (1954 a 1981), Medzinárodná organizácia práce (1969) či detský fond UNICEF (1965).
Lekári bez hraníc
Jedna z najväčších rozvojových organizácií, ktorá posiela lekárov do oblastí postihnutých vojnou, sa ocenenia dočkala v roku 1999. Lekári bez hraníc v súčasnosti pracujú vo viac ako 70 krajinách sveta, kde presadzujú mierové riešenia problémov. Len raz vyzývala organizácia na vojenský zásah – počas krvavej genocídy v Rwande v roku 1994. Organizácia je nezávislá od politiky aj cirkví.
Proti mínam
Medzinárodná kampaň za zákaz nášľapných mín vznikla v roku 1992, keď sa spojilo sedem príbuzných mimovládok. Upozorňujú na riziko nášľapných mín a trieštivej munície. Tie sú nebezpečné aj dlho po konci vojny, zasahujú najmä civilistov. Najznámejšou tvárou kampane bola princezná Diana, ktorá sa Nobelovej ceny v roku 1997 nedožila. Zomrela mesiac pred udelením.
Matúš Krčmárik
Autor: zahr
