Zradcovia. Tak niektorí izraelskí politici začínajú označovať mladých ľudí a ich rodiny, ktorí odchádzajú z vlasti za lepším životom.
Reagujú tak na čoraz silnejší trend, keď sa ľudia v mladom a strednom veku s viacerými deťmi a dobrým vzdelaním sťahujú do zahraničia, lebo v Izraeli majú napriek nadpriemerným príjmom problém ukončiť mesiac bez dlhov.
Minulý týždeň izraelská televízia odvysielala o týchto ľuďoch dokument. Ukazovali tam svoje domy na Floride, veľké autá. Hovorili, že robia takú istú prácu ako v Izraeli, ale môžu si dovoliť oveľa viac a majú aj viac času na deti.
Ich rodičia, ktorí zostali doma, opakovali, že im je smutno za vnúčatami, ale že v cudzine je im lepšie.
A títo ľudia sú vraj zradcovia. Za to, že idú za lepším.
Mám priateľov, ktorí takto odišli. Odslúžili roky v armáde, často v jednotkách, kde ide naozaj o život, nabrali si pôžičky, priviedli na svet deti a na prahu štyridsiatky zistili, že majú len tie dlhy a ich deti sa učia v preplnených triedach.
Slovo zradcovia je veľmi nebezpečné a vyvoláva nepríjemné asociácie. Znie skoro ako dezercia, čo je v tejto krajine veľká hanba.
Otázkou je, kto zrádza čo. Predstavu otcov zakladateľov o Izraeli zradili už mnohokrát. Neboli to ľudia, ale politici.
Neschopnosť politikov splniť sľuby, urobiť nevyhnutné reformy, obmedziť plytvanie a nárokové zmýšľanie, spôsobili, že ľudia zo zasľúbenej krajiny utekajú. A reči o zradcoch to majú len zakryť.
Vyvolávajú tiež zbytočne silné emócie a napokon sa obrátia proti tým, čo ich začali používať ako prví. Čím skôr to nastane, tým skôr ľudia prestanú utekať.
