Vy nám zabijete desiatich, my vám jedného. Nakoniec sa aj tak unavíte skôr, odkázal nepriateľom Vo Nguyen Giap.
Bol synom pestovateľa ryže, vyštudoval právo a učil históriu. Nikdy nemal žiadne vojenské vzdelanie, no napriek tomu si vyslúžil prezývku Červený Napoleon. „Práve štúdiom postupov tohto francúzskeho generála som sa naučil všetko, čo som neskôr potreboval,“ hovorieval vietnamský generál Vo Nguyen Giap (25. augusta 1911 - 4. októbra 2013).
Presvedčený komunista sa počas druhej svetovej vojny pridal k Ho Či-minovi, ktorému viedol armádu. Hovorilo sa o jeho genialite, obdiv vzbudzovalo najmä to, ako zvládal logistiku bojov. Za jeho víťazstvami je však skôr neúcta k ľudskému životu. Vyhrával totiž za cenu obrovských strát.
„Každú minútu na zemi zomrú desaťtisíce ľudí. Život alebo smrť stovky, tisícky či desaťtisícov ľudských bytostí, aj keď ide o našich krajanov, neznamená takmer nič,“ poznamenal po vojne s Francúzmi.
Generál v roku 1944 so svojou jednotkou. FOTO - TASR/AP
Francúzi v obkľúčení
S nimi sa dostal do konfliktu po druhej svetovej vojne, keď sa Francúzsko po vytlačení Japoncov nechcelo Indočíny vzdať. Prielom nastal v roku 1954, keď francúzska armáda zhromaždila 13-tisíc jednotiek pri hraniciach s Laosom.
Dostali sa do obkľúčenia Giapových vojakov, ktorí boli pripravení v lesoch. Vietnamci vedeli bojovať prakticky bez prestávky. Giap zorganizoval desaťtisíce dedinčanov, ktorí vojakov neustále zásobovali. Naopak, Francúzi boli odrezaní a zásoby mohli dostávať len vzduchom.
Po dvoch mesiacoch bombardovania a tisícoch francúzskych obetí sa Paríž vzdal.
Komunisti oslavovali, aj keď pri bojoch stratili oveľa viac mužov ako Francúzi. „Vy nám zabijete desiatich, my vám jedného. Ale nakoniec sa aj tak vy unavíte skôr,“ odkázal Francúzom.
Giap sa stal hrdinom. Aj keď po rozdelení Vietnamu vláda, ktorej tvárou sa stal, zavádzala nepopulárne reformy podobné tým v Číne, ľudia ho milovali.
Veliteľom armády bol aj počas vietnamskej vojny, v ktorej sa komunisti snažili zjednotiť krajinu a proti nim sa postavili Američania. Kľúčová bitka sa odohrala v roku 1968.
Bol to zákerný útok, keďže bojujúce strany dohodli prímerie na 30. januára. Sever to nerešpektoval a spolu s Vietkongom (komunistickými partizánskymi jednotkami na juhu) spustil ofenzívu na rôznych miestach Južného Vietnamu.
Túto taktiku použil už proti Francúzom. Vietnamci vedeli, že proti nepriateľom s veľkou prevahou majú šancu len vtedy, ak ho prinútia rozdeliť sily na viaceré bojiská. Preto využili najmä Vietkong, ktorý mal svoje základne v džungliach Južného Vietnamu.
Prevaha sa však po niekoľkých týždňoch bojov ukázala a ofenzíva sa skončila jasnou porážkou Vietkongu, z ktorej sa už nikdy nespamätal. Napriek tomu sa táto bitka považuje za začiatok víťazstva komunistov.
Nie je pritom jasné ani to, či s útokom Giap súhlasil. Počas útoku bol dokonca na návšteve Maďarska. Výsledkom však bolo, že americká verejnosť videla, že sever je stále schopný krvavých útokov a vojna sa tak skoro neskončí.
Začali sa veľké protesty, ktoré prinútili nového prezidenta Richarda Nixona postupne stiahnuť vojakov. V roku 1975 komunisti dobyli Saigon. V čase, keď bol Gian stále ešte ministrom obrany, spustili komunisti čistky voči miliónom odporcov režimu, ďalšie milióny ušli a státisíce pri tom zomreli.
Giap bol symbolom víťazstva. FOTO - SITA/AP
Symbol dávnych čias
Po vojne Giapov vplyv zoslabol. V skutočnosti bol už len symbolom víťaznej vojny bez reálnej moci, ktorého na verejnosti ukazovali pri okrúhlych výročiach.
Dával rozhovory zahraničným médiám, zakladal si na svojej plynulej (aj keď trochu archaickej) francúzštine, stretával sa s politikmi. Rád hovoril o lepších vzťahoch s Američanmi.
Keď za ním v 90. rokoch prišiel senátor John McCain, ktorého Vietnamci počas vojny väznili, otázky o minulosti odbil. „My dvaja by sme mali diskutovať o budúcnosti, v ktorej sú naše krajiny priateľmi,“ povedal mu.
