Londýn 15. októbra (TASR) - Európska komisia minulý týždeň oznámila, že podľa očakávania desať kandidátskych krajín uzavrie v decembri rokovania o vstupných kapitolách a v roku 2004 sa stanú členmi Európskej únie. Bruselský spravodajca britského týždenníka Economist preto rozoberá problémy, ktoré ešte musia vyriešiť ako kandidáti, tak členské štáty únie.
"Všetci kandidáti sú chudobní. Očakávajú pomocnú ruku z Bruselu hneď po pripojení. Mohli by ale skončiť s čistou stratou. Robia si nádeje, že hneď po vstupe budú môcť využívať rozvojové programy, ale nejaký čas im potrvá, kým sa zorientujú a začnú fungovať, no do rozpočtu budú musieť prispievať hneď od začiatku. A ukazuje sa, že práve v tom je kameň úrazu, ktorý sa bude ťažko riešiť. Väčšina štátov únie sa ale zhoduje na tom, že takýto výsledok by bol absurdný, a že nejaká východisko z tejto situácie sa určite nájde, domnieva sa Economist.
Ďalším problémom, ktorý vrhá teň na rozširovanie je írske referendum. Čo ak Íri už druhýkrát v referende 19. októbra zamietnu dohodu z Nice? Autor článku ponúka hneď niekoľko scenárov:
Plán B by spočíval v tom, že by sa zo zmluvy z Nice vyňali tie časti, ktoré sú nevyhnutné pre fungovanie rozšírenej únie a zabalili by sa do novej dohody, ktorú by prijali noví členovia.
Niektorí predstavitelia EÚ sa však obávajú, že by to prinieslo len ťažkosti. Íri aj iné národy by to mohli označiť za priehľadnú lesť, ako sa vyhnúť demokratickému hlasovaniu.
Existujú však aj ďalšie dve možnosti, napríklad plán C - zbaviť sa dohody z Nice ako takej a presunúť všetky otázky týkajúce sa rozšírenia do novej diskusie o európskej ústave, ktorá bude kulminovať práve v roku 2004.
Posledným riešením by podľa Economistu mohlo byť urýchlené vytvorenie európskej ústavy v priebehu nasledujúcich šiestich mesiacov. Tým by ale únia ignorovala fakt, že v poradí druhé írske zamietnutie dohody z Nice by bola len naliehavá prosba o pomalšiu integráciu, uzatvára Economist.
