Švajčiar chce, aby ľudia dostávali 2000 eur aj bez práce, bude referendum

V jednej z najbohatších krajín by mali ľudia dostávať peniaze, a pracovať by nemuseli.

Iniciatíva za minimálnu mzdu pre každého prišla z Bazileja.(Zdroj: SITA/AP)

Kritici hovoria, že sa to nedá financovať.

BERN, BRATISLAVA. Daniel Häni je zvyknutý, že jeho nápady ľudia vysmejú. Zažil to, keď v bývalej banke v Bazileji otvoril v roku 1999 kaviareň, kde môžete hodiny sedieť a nič si nemusíte objednať.

Dnes je to najväčšia kaviareň vo Švajčiarsku, v ktorej 47-ročný podnikateľ zamestnáva 60 ľudí. Denne kaviareň navštívi tisíc hostí, ročný obrat je 2,5 milióna eur.

„Dobrovoľnosť je základom nášho úspechu. Hosť je predovšetkým človek, a nie konzument,“ vysvetľuje Häni pre týždenník Die Zeit.

Príjem pre všetkých

Plat bez práce
  • zaviesť v rôznych podobách mesačný príjem bez podmienok už skúšali na Kube, v Brazílii, Namíbii, Indii, Mongolsku či v dvoch nemeckých mestách,
  • od januára 2013 zbierajú milión podpisov aj na európsku iniciatívu, aby sa o tom uvažovalo aj v EÚ.

Häniho vysmiali aj pred siedmimi rokmi, keď začal žiadať dobrovoľnosť v inej sfére.

Chce, aby všetci Švajčiari dostávali od štátu mesačný základný príjem bez akýchkoľvek podmienok. Teda aj bez práce. Pracovať by bola vec dobrovoľná.

Výsmech ho neodradil. V apríli minulého roka začal spolu s ďalšími zbierať podpisy na iniciatívu, ktorá žiada štát zaviesť do ústavy bezpodmienečný základný príjem, ktorý by „umožnil všetkým obyvateľom dôstojnú existenciu a umožnil im účasť na verejnom živote“.

A nazbieral 126-tisíc podpisov. Maximálne do troch rokov by o tom mali Švajčiari hlasovať.

Nespokojní bohatí

Häni uspel v jednej z najbohatších krajín sveta. Nezamestnanosť sa tam dlhodobo pohybuje okolo troch percent a majetok každého Švajčiara sa podľa štúdií pohybuje okolo sumy 142-tisíc eur. Priemerná čistá mzda je podľa štatistík OECD 4380 eur.

I tak sú ľudia nespokojní, sociálna nerovnosť narastá aj v tomto štáte blahobytu. Ako napísal denník Tageszeitung, „majetok tristo najbohatších Švajčiarov za posledných 20 rokov vzrástol viac než päťkrát, kým platy zamestnancov stúpali o percentuálne sadzby, ktoré sčasti ležali pod hodnotou inflácie“.

Iniciatíva nehovorí presnú výšku mesačného príjmu, navrhuje však sumu, ktorá je na hranici chudoby, teda 2500 frankov (1999 eur) pre každého dospelého Švajčiara a 600 frankov (480 eur) pre dieťa.

Zavedenie nového príjmu by znamenalo zrušenie všetkých sociálnych dávok i príslušných úradov, čo by umožnilo systém financovať.

Na vyplácanie by bolo potrebných 200 miliárd frankov, čo je tretina HDP vo Švajčiarsku. Na daniach sa však podľa denníka Handelsblatt vyberie 160 miliárd eur.

Organizátori iniciatívy hovoria, že by to bolo rovnako historické rozhodnutie ako zrušenie otroctva. Ľudia by nemuseli, ale chceli pracovať, boli by kreatívnejší a výkonnejší. A dovoliť si to môže práve bohaté Švajčiarsko.

sch2.jpg
Rozum sa zastavuje hneď viackrát. Ešteže referendum je bez šance, píše Peter Schutz

Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz

Nechuť pracovať

Kritici hovoria, že to reálne nie je. A nielen pre peniaze, ktoré by sa rozdeľovali bez akýchkoľvek kritérií. Hrozí, že ľudia nebudú mať motiváciu pracovať, hlavne tí s málo platenými profesiami, ktoré už potom nebude mať kto vykonávať.

Socialistická Kuba čosi podobné zaviedla v rokoch 1964 až 1973 a výsledkom bol silný pokles produktivity práce a pokles výroby v priemysle a poľnohospodárstve.

Staronový nápad

Myšlienka základného príjmu bez podmienok je stará niekoľko storočí a má za sebou desiatky premiér nielen na Kube.

Fungujúci príklad je zatiaľ Aljaška, kde z príjmov z ropy vyplácajú ročne na obyvateľa asi 900 dolárov, z čoho sa však vyžiť nedá.

Ako by o takom návrhu hlasovali v jednej z nabohatších krajín, ktorá je známa pracovnou disciplínou, jasné nie je. „Neverím, že by to podporili.

Moji švajčiarski známi hovoria, že tu menej ako 2500 frankov aj tak nikto nezarába a že tento umelý zásah môže skôr uškodiť ako pomôcť ekonomike,“ hovorí vyštudovaný slovenský ekonóm Michal, ktorý v Zürichu pracuje dva roky.

Väčšinou hlasujú proti

Švajčiari odmietli dlhšiu dovolenku, ale zakázali stavby minaretov.

BERN, BRATISLAVA. Švajčiari sú priamou demokraciou povestní. Ovplyvňovať politiku môžu dvoma spôsobmi a robia to niekoľkokrát ročne.

Prvá možnosť je ľudová iniciatíva za zmenu ústavy: ak sa za 18 mesiacov vyzbiera stotisíc hlasov, tak sa do troch rokov hlasuje v referende a schváliť zmenu musia aj poslanci.

Druhá možnosť je referendum. Na to musíte za sto dní vyzbierať 55-tisíc podpisov a hlasuje sa o rozhodnutí parlamentu.

Švajčiari väčšinou hlasujú proti návrhom. Od založenia ľudovej iniciatívy v roku 1891 sa presadilo len 20 iniciatív. Skôr ide o tlak na poslancov, často potom zmenia zákon skôr, než o ňom hlasujú Švajčiari.

V referendách už odmietli legalizáciu drog (1998), prísnejšiu kontrolu zbraní (2011) i predĺženie platenej dovolenky zo štyroch na šesť týždňov ročne (2012).

Tento rok odmietli zrušiť povinnú vojenskú službu i kandidatúru na zimné olympijské hry v roku 2022.

Za hlasujú, keď ide o cudzincov. Najviac prekvapili v roku 2009, keď zakázali stavať ďalšie minarety a o rok neskôr súhlasili s vyhostením cudzincov, ktorí spáchali trestný čin.

Najčítanejšie na SME Svet


Inzercia - Tlačové správy


  1. Kedy sa refinancovanie oplatí?
  2. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  3. Rastie nám pokrivená generácia?
  4. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  5. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  6. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  7. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  8. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  9. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať
  10. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci
  1. Detské zúbky sú veda
  2. Štartujú jesenné módne dni v Poluse
  3. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku
  4. Rastie nám pokrivená generácia?
  5. Intímna hygiena – celoročná záležitosť
  6. Pivovar Šariš podporí cestovný ruch v Prešovskom kraji
  7. AAA AUTO za päť rokov predalo 320 tisíc vozidiel
  8. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba
  9. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj?
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky
  1. 3 mýty, ktorým ste možno uverili. Ale ako je to naozaj? 21 574
  2. Zanzibar je plný lákadiel na dokonalú exotickú dovolenku 9 685
  3. Rastie nám pokrivená generácia? 9 256
  4. Plug-in, hybrid alebo elektromobil? Poradíme, ako správne vybrať 4 038
  5. Novinka v realitnom biznise! Zatiaľ dostupné len v Grand Koliba 2 006
  6. Intímna hygiena – celoročná záležitosť 1 868
  7. Kedy sa refinancovanie oplatí? 1 724
  8. Bývajte v budove, po ktorej sa prechádzal Schöne Náci 1 571
  9. Poistenci VšZP už nebudú platiť 17 centov v lekárňach za recepty 1 251
  10. FemFest 2017 ponúkne beh na opätkoch i koncert známej speváčky 1 236

Hlavné správy zo Sme.sk

PLUS

Z Nemecka urobila Merkelová hýbateľa Európy

Angela Merkelová bola v posledných rokoch tvárou Európskej únie. Bez domáce podpory to bude mať oveľa ťažšie.

ŠPORT

Nórsky divák nevedel, že Sagana na Tour de France vylúčili

Ľudia v Nórsku si majstrovstvá sveta v cyklistike užívajú.

DOMOV

Zo Smeru odišiel celý regionálny klub, nechce povedať prečo

Sarosta obce Rišňovce sa sťažuje na ignoráciu zo strany vedenia Smeru.

Neprehliadnite tiež

Svet

Z KĽDR hlásia slabé zemetrasenie, Čína hovorí o možnom výbuchu

Podobné zemetrasenia v minulosti zvyčajne nasledovali po skúškach jadrových zbraní.

Svet

Dánsko obvinilo muža, Islamskému štátu mal posielať drony a kamery

Dvadsaťosemročného muža obvinili na základe protiteroristického zákona.

Svet

Reakcia na kurdské referendum bude mať aj bezpečnostný rozmer, tvrdí turecký premiér

Turecký parlament má hlasovať o rozšírení mandátu na nasadenie vojakov v Iraku a Sýrii.

Svet

Komunistka, rasista aj mladík. Lídri menších strán sú pestrá zmes

Takmer polovicu nemeckého Bundestagu obsadia menšie strany. Dve z nich možno označiť za extrémistické.