Kritici hovoria, že sa to nedá financovať.
BERN, BRATISLAVA. Daniel Häni je zvyknutý, že jeho nápady ľudia vysmejú. Zažil to, keď v bývalej banke v Bazileji otvoril v roku 1999 kaviareň, kde môžete hodiny sedieť a nič si nemusíte objednať.
Dnes je to najväčšia kaviareň vo Švajčiarsku, v ktorej 47-ročný podnikateľ zamestnáva 60 ľudí. Denne kaviareň navštívi tisíc hostí, ročný obrat je 2,5 milióna eur.
„Dobrovoľnosť je základom nášho úspechu. Hosť je predovšetkým človek, a nie konzument,“ vysvetľuje Häni pre týždenník Die Zeit.
Príjem pre všetkých
Plat bez práce
zaviesť v rôznych podobách mesačný príjem bez podmienok už skúšali na Kube, v Brazílii, Namíbii, Indii, Mongolsku či v dvoch nemeckých mestách,
od januára 2013 zbierajú milión podpisov aj na európsku iniciatívu, aby sa o tom uvažovalo aj v EÚ.
Häniho vysmiali aj pred siedmimi rokmi, keď začal žiadať dobrovoľnosť v inej sfére.
Chce, aby všetci Švajčiari dostávali od štátu mesačný základný príjem bez akýchkoľvek podmienok. Teda aj bez práce. Pracovať by bola vec dobrovoľná.
Výsmech ho neodradil. V apríli minulého roka začal spolu s ďalšími zbierať podpisy na iniciatívu, ktorá žiada štát zaviesť do ústavy bezpodmienečný základný príjem, ktorý by „umožnil všetkým obyvateľom dôstojnú existenciu a umožnil im účasť na verejnom živote“.
A nazbieral 126-tisíc podpisov. Maximálne do troch rokov by o tom mali Švajčiari hlasovať.
Nespokojní bohatí
Häni uspel v jednej z najbohatších krajín sveta. Nezamestnanosť sa tam dlhodobo pohybuje okolo troch percent a majetok každého Švajčiara sa podľa štúdií pohybuje okolo sumy 142-tisíc eur. Priemerná čistá mzda je podľa štatistík OECD 4380 eur.
I tak sú ľudia nespokojní, sociálna nerovnosť narastá aj v tomto štáte blahobytu. Ako napísal denník Tageszeitung, „majetok tristo najbohatších Švajčiarov za posledných 20 rokov vzrástol viac než päťkrát, kým platy zamestnancov stúpali o percentuálne sadzby, ktoré sčasti ležali pod hodnotou inflácie“.
Iniciatíva nehovorí presnú výšku mesačného príjmu, navrhuje však sumu, ktorá je na hranici chudoby, teda 2500 frankov (1999 eur) pre každého dospelého Švajčiara a 600 frankov (480 eur) pre dieťa.
Zavedenie nového príjmu by znamenalo zrušenie všetkých sociálnych dávok i príslušných úradov, čo by umožnilo systém financovať.
Na vyplácanie by bolo potrebných 200 miliárd frankov, čo je tretina HDP vo Švajčiarsku. Na daniach sa však podľa denníka Handelsblatt vyberie 160 miliárd eur.
Organizátori iniciatívy hovoria, že by to bolo rovnako historické rozhodnutie ako zrušenie otroctva. Ľudia by nemuseli, ale chceli pracovať, boli by kreatívnejší a výkonnejší. A dovoliť si to môže práve bohaté Švajčiarsko.
Rozum sa zastavuje hneď viackrát. Ešteže referendum je bez šance, píše Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
Nechuť pracovať
Kritici hovoria, že to reálne nie je. A nielen pre peniaze, ktoré by sa rozdeľovali bez akýchkoľvek kritérií. Hrozí, že ľudia nebudú mať motiváciu pracovať, hlavne tí s málo platenými profesiami, ktoré už potom nebude mať kto vykonávať.
Socialistická Kuba čosi podobné zaviedla v rokoch 1964 až 1973 a výsledkom bol silný pokles produktivity práce a pokles výroby v priemysle a poľnohospodárstve.
Staronový nápad
Myšlienka základného príjmu bez podmienok je stará niekoľko storočí a má za sebou desiatky premiér nielen na Kube.
Fungujúci príklad je zatiaľ Aljaška, kde z príjmov z ropy vyplácajú ročne na obyvateľa asi 900 dolárov, z čoho sa však vyžiť nedá.
Ako by o takom návrhu hlasovali v jednej z nabohatších krajín, ktorá je známa pracovnou disciplínou, jasné nie je. „Neverím, že by to podporili.
Moji švajčiarski známi hovoria, že tu menej ako 2500 frankov aj tak nikto nezarába a že tento umelý zásah môže skôr uškodiť ako pomôcť ekonomike,“ hovorí vyštudovaný slovenský ekonóm Michal, ktorý v Zürichu pracuje dva roky.
Väčšinou hlasujú proti
Švajčiari odmietli dlhšiu dovolenku, ale zakázali stavby minaretov.
BERN, BRATISLAVA. Švajčiari sú priamou demokraciou povestní. Ovplyvňovať politiku môžu dvoma spôsobmi a robia to niekoľkokrát ročne.
Prvá možnosť je ľudová iniciatíva za zmenu ústavy: ak sa za 18 mesiacov vyzbiera stotisíc hlasov, tak sa do troch rokov hlasuje v referende a schváliť zmenu musia aj poslanci.
Druhá možnosť je referendum. Na to musíte za sto dní vyzbierať 55-tisíc podpisov a hlasuje sa o rozhodnutí parlamentu.
Švajčiari väčšinou hlasujú proti návrhom. Od založenia ľudovej iniciatívy v roku 1891 sa presadilo len 20 iniciatív. Skôr ide o tlak na poslancov, často potom zmenia zákon skôr, než o ňom hlasujú Švajčiari.
V referendách už odmietli legalizáciu drog (1998), prísnejšiu kontrolu zbraní (2011) i predĺženie platenej dovolenky zo štyroch na šesť týždňov ročne (2012).
Tento rok odmietli zrušiť povinnú vojenskú službu i kandidatúru na zimné olympijské hry v roku 2022.
Za hlasujú, keď ide o cudzincov. Najviac prekvapili v roku 2009, keď zakázali stavať ďalšie minarety a o rok neskôr súhlasili s vyhostením cudzincov, ktorí spáchali trestný čin.
