Turistom mal predviesť obľúbený manéver.
RÍM. Kapitán havarovanej výletnej lode Costa Concordia osobne nariadil zmenu trasy, ktorá spôsobila nebezpečné priblíženie plavidla k talianskemu ostrovu Giglio.
Táto informácia v pondelok zaznela pred talianskom súdom, píše agentúra DPA.
Costa Concordia narazila začiatkom minulého roka na skaly v blízkosti prevrátila sa na bok. Zahynulo 32 ľudí.
Kapitán Francesco Schettino je obvinený z nasmerovania lode do blízkosti ostrova, aby tak predviedla známy, u turistov obľúbený manéver, takzvanú poklonu.
Pol námornej míle miesto piatich
Dôstojník na prvej palube Giovanni Iaccarino povedal v pondelok sudcom, že v noc katastrofy kapitán rozkázal posádke, aby sa priplavila ku Gigliu na vzdialenosť pol námornej míle, a nie zvyčajných päť námorných míľ.
Dôstojník tiež uviedol, že Schettino chcel, aby Costa Concordia urobila manéver pri brehoch Giglia aj pri inej plavbe spred siedmich dní, "ale manéver nebol možný, pretože naň neboli vhodné podmienky, more bolo priveľmi rozbúrené, a tak sa myšlienky vzdali".
Iaccarina si predvolala prokuratúra a bol prvým z vyše tisícky svedkov, ktorí majú predstúpiť pred súd.
V procese je kapitán Costy Concordie obvinený z neúmyselného zabitia, predčasného opustenia lode a ďalších vážnych trestných činov.
Ľudské pozostatky stále testujú
Iaccarino ďalej súdu vysvetlil, že bol mimo služby a nachádzal sa vo svojej kajute, keď Costa Concordia narazila na plytčinu.
Hral sa na konzole playstation s kartografom Simonom Canessom. "Pomyslel som si, že sme do niečoho narazili alebo sme uviazli," dodal súdu.
Zo 4229 ľudí na palube zahynulo 32 osôb. Minulý mesiac záchranári obnovili pátranie po dvoch nezvestných obetiach po tom, čo výletné plavidlo vztýčili pri náročnej operácii.
Stále prebiehajú testy DNA, aby úrady zistili, či kosti nájdené 26. septembra neďaleko vraku patria indickému čašníkovi Russelovi Rebellovi a talianskej pasažierke Marii Grazii Trecarichiovej.