Mapa Blízkeho východu sa môže prekresliť.
NEW YORK, BRATISLAVA. Ako dlho vydrží Blízky východ tak, ako ho poznáme? Nie sme teraz počas arabskej jari a sýrskej vojny náhodou svedkami pomalého prekresľovania jeho umelých hraníc?
Americká analytička Robin Wrightová popustila trochu uzdu fantázii a pre americký denník New York Times prekreslila mapu Blízkeho východu, ako by mohol vyzerať v blízkej budúcnosti.
Vyšlo jej z toho, že teoreticky by z piatich krajín mohlo vzniknúť až štrnásť nových.
Sýrska rozbuška
Keď sa pozrieme na mapu Sýrie, tak tá už de facto rozdelená je a rovno na tri časti.
Jednu ovláda prezident Bašar Asad a šiitska alavitská sekta z Damasku, druhú sunnitskí rebeli, medzi ktorými je čoraz viac džihádistov zo susedného Iraku, a na severe sú zase Kurdi so svojou túžbou po Kurdistane so svojimi bratmi z Turecka a Iraku.
„Vojna v Sýrii je bod zlomu,“ napísala analytička Robin Wrightová o občianskom konflikte, ktorý funguje často podľa etnickej či sektárskej príslušnosti a mohol by sa stať rozbuškou aj pre štáty ako Irak, Saudská Arábia či Jemen.
„Vývoj v Sýrii bude pre budúce hranice na Blízkom východe kľúčový,“ myslí si aj hlavná analytička Pražského inštitútu bezpečnostných štúdií Irena Kalhousová. „Vidíme napríklad veľký pohyb sunnitov či Kurdov medzi Sýriou a Irakom.“
Šiiti vs. sunniti
Rivalita medzi šiitmi a sunnitmi by mohla vyvolať vznik akéhosi Sunnistanu medzi Sýriou a Irakom či Šiitistanu pod Bagdadom.
„Irak je zlomová línia medzi šiitskym a sunnitským svetom a všetko, čo sa stane v Sýrii, má dôsledky na politiku v Iraku,“ povedal vyslanec OSN Martin Kobler pre agentúru AP.
Brutálne sektárske násilie, ktoré je najviditeľnejšie najmä pri takmer každodenných teroristických útokoch v Iraku posledných týždňov, tomu dáva za pravdu.
Mapa „nového Blízkeho východu“ vyzerá síce dramaticky, no podľa českej analytičky masívne prekresľovanie mapy Blízkeho východu momentálne nie je na spadnutie.
Odolné hranice?
„Akokoľvek sú hranice Blízkeho východu umelé, vydržali už rôzne skúšky,“ rozpráva a považuje za veľmi nereálne, aby sa napríklad Saudská Arábia rozpadla na päť častí, ako to pripúšťa jej kolegyňa Wrightová v New York Times.
„Kráľovská rodina Saúdov je veľmi bohatá a mocná, uvažovala by som nad tým, iba ak by v nej došlo k mocenským rozvratom,“ dodáva.
Iná vec je Líbya, krajina rozdelená na vplyvné kmene, kde by sa mohli na mape objaviť tri historické štáty Tripolsko, Kyrenaika a púštny štát Fezzín. „Udržať takú fragmentovanú krajinu bude pre centrálnu vládu v Líbyi naozaj jedna z najväčších výziev,“ myslí si Kalhousová.
Líbya delené tri
Niektorí lídri púštnej provincie Fezzín na juhu Líbye napríklad už vyhlásili svoju autonómiu a podobné hlasy sa ozývajú v Kyrenaike na východe krajiny, bohatej na ropu. Práve tam, v Benghází, sa začalo v roku 2011 povstanie proti plukovníkovi Kaddáfímu.
„My sme štát Kyrenaika,“ kričali na jar na demonštrácii v druhom najväčšom meste. „Ich deklarácie nemajú žiadnu právnu silu,“ napísal reportér BBC Gabriel Gatehouse, „na druhej strane je koncept autonómie veľmi populárny na východe“. Tri štáty si užívali federálne právomoci po vyhlásení líbyjskej nezávislosti v roku 1951 až do roku 1963.
O nezávislosti sa hovorí aj na juhu Jemenu, ktorý sa zjednotil len v roku 1990. Jeho separatisti volajú po referende. To by mohla využiť Saudská Arábia, ktorá je s regiónom poprepletaná sunnitskými aj rodinnými väzbami a prístup k Arabskému moru by sa jej viac než hodil.
Technicky vzaté by sa podľa New York Times v chaotickom Blízkom východe mohli znovu objaviť oázy v podobe mestských štátov v Bagdade, dobre ozbrojenej enkláve treťom najväčšom líbyjskom meste Misuráta či drúzskom meste Džebal adDrúz v Sýrii.
Každý z nich takou v minulosti už bol. Historické sentimenty, sektárska nenávisť či ekonomická vypočítavosť môžu prevážiť nad nacionalizmom na Blízkom východe, ako sme ho poznali doteraz.
Čo (ne)zastaví drobenie
Brit Mark Sykes a Francúz François Georges-Picot pred storočím rozkreslili sféry vplyvu skôr podľa chúťok svojich impérií a obchodných záujmov než logiky.
Kľúčovou otázkou preto je, nakoľko je nacionalizmus obyvateľov Blízkeho východu silný oproti iným pohnútkam.
Krvavé násilie medzi šiitmi a sunnitmi drobí regióny, ako sme na Blízkom východe dávno nevideli, no niečo by to predsa len mohlo zastaviť.
„Dobrá vláda, decentné služby, spravodlivé súdy, práca, rovnomerne rozdelené prírodné zdroje či spoločný nepriateľ,“ myslí si Wrightová. „Čím dlhšie bude zúriť sýrska vojna, tým bude väčšia nestabilita a nebezpečenstvo pre celý región.“
