BUKUREŠŤ, BRATISLAVA. Je to, ako keby sa režim vôbec nezmenil, len názov je nový, hovoria Rumuni o konci krutej komunistickej diktatúry Nicolae Ceaušesca a príchode demokracie. Vplyvní ľudia ostali vo funkciách a zločiny minulosti sa nevyšetrujú.
Režim prenasledoval alebo zabil až dva milióny odporcov, každý tridsiaty Rumun bol informátorom tajnej služby Securitate, stotisíc ľudí zomrelo v pracovných táboroch.
Len v utorok rumunské úrady potvrdili, že objavili masový hrob s piatimi kostrami väzňov.
Zlo dostalo tvár
Situácia sa pomaly mení. Vládny Inštitút na vyšetrovanie zločinov komunizmu už dodal prokuratúre podklady na stíhanie dvoch bývalých strážcov vo väzniciach, ktorých chce súdiť za genocídu.
„Zlo v Rumunsku konečne dostalo tvár. Jedna vec je hovoriť o zle, no verejnosť potrebuje vidieť konkrétneho človeka,“ cituje New York Times Vladimira Tismaneana, ktorý skúmal zločiny komunizmu v Rumunsku.
Tými tvárami zla sú teraz Alexandru Visinescu, 88-ročný väzenský dozorca, a Ion Ficior, 85-ročný bývalý veliteľ pracovného tábora Periprava.
„Bol to vyhladzovací tábor,“ povedal pre AP Andrei Muraru, šéf inštitútu, podľa ktorého má Ficior na svedomí minimálne 103 životov.
Genocída je jeden z najťažších zločinov, ktorého cieľom je vyhladenie celej skupiny ľudí. Podľa oficiálneho zdôvodnenia inštitútu tou skupinou boli politickí väzni a ako spôsob sa využívali nevhodné životné podmienky a zaobchádzanie, ktoré viedlo k fyzickému zničeniu.
Väzni zomierali na podvýživu, na následky bitky alebo hnačky spôsobenej pitím škodlivej vody z Dunaja.
Len som plnil príkazy
Ficior, ktorý viedol tábor v rokoch 1959 až 1964, trvá na tom, že jeho bývalí väzni boli nacistickí kolaboranti. Pod jeho vedením vraj zomreli len štyria alebo piati ľudia.
Visinescu sa zas obhajuje, že len plnil príkazy. „Áno, ľudia zomierali. Ale zomierali aj inde, jedlo a životné podmienky boli v súlade s pravidlami. Ak by som ich nedodržiaval, vyhodili by ma,“ povedal pre rumunskú štátnu televíziu.
Oba prípady sú z čias pred nástupom Ceaušesca. Neskoršie obdobie si podľa kritikov prokuratúra netrúfa vyšetrovať. Aj žaloba za genocídu je vraj účelová, bude ju totiž veľmi ťažké dokázať.
