BRATISLAVA. Ak by vláda na Slovensku nepresadila do konca roka nový rozpočet, nehrozil by nám americký scenár.
Štát by od januára fungoval podľa rozpočtového provizória. Výdavky by zostali na tohtoročnej úrovni, vláda by nemohla míňať viac. Výnimkou sú dôchodky a sociálne dávky, tie sa môžu zvýšiť o infláciu.
Funguje to aj bez vlády
Odstávka, keď sa z rozpočtu financuje len armáda, polícia a zdravotníctvo, by v Európe nenastala.
Americký denník Washington Post to ukázal na príklade Belgicka. Krajina bola v rokoch 2010 a 2011 bez vlády rekordných 598 dní.
Napriek napätiu medzi flámskymi a valónskymi zástupcami však štátni zamestnanci dostávali platy a nezastavilo sa ani financovanie štátnej správy.
- Prvý deň odstávky vlády: zavreli Sochu slobody aj stránku NASA
- Za odstávku americkej vlády môžu zaplatiť najmä republikáni
Problém číslo dva
Spojené štáty pritom stoja ešte pred jedným problémom. Keď do 17. októbra nezvýšia strop (16,7 bilióna dolárov), po ktorý sa krajina môže zadlžovať, hrozí jej bankrot.
Vláde už dochádzajú peniaze, no pre výšku dlhu si nemôže požičať cez dlhopisy ďalšie.
„V USA je najprísnejšia dlhová brzda, aká môže byť,“ hovorí analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž.
Nominálne stanovený strop pre dlh majú aj v Dánsku. Ak tam dlh rastie rýchlo, musia meniť ústavu.
Dlhovú brzdu máme aj na Slovensku. Vláde hrozí, že dlh o rok stúpne už na úroveň, pre ktorú bude musieť pripraviť vyrovnaný