Vatikán svätorečí na budúci rok dvoch rozdielnych pápežov. Ján Pavol II. aj Ján XXIII. patria k najdôležitejším v 20. storočí.
VATIKÁN, BRATISLAVA. Za normálnych okolností by ten proces trval dlhšie a prebiehal by inak.
Normálne čaká Vatikán zhruba päť rokov po smrti a až potom začína uvažovať nad procesom kanonizácie. Normálne nevyhlasuje dvoch pápežov naraz za svätých.
A keď ide niekoho svätorečiť, zvyčajne si počká aj na druhý potvrdený zázrak. Jeden stačí tak akurát na blahorečenie. Ani jedno z toho však teraz Rím nedodrží.
Pápež František rozhodol, že na Nedeľu Božieho milosrdenstva, ktorú zaviedol Ján Pavol II. a v jej predvečer aj zomrel, 27. apríla budúceho roka vyhlási za svätých dvoch odlišných pápežov.
Reformátora Jána XXIII. a konzervatívneho, no extrémne obľúbeného poľského pontifika Jána Pavla II.
Dvaja Jánovia
„Nie je to tak, že Karol Wojtyla, teda Ján Pavol II., sa stane svätým v tom okamihu, ako prebehne ceremónia,“ vysvetľuje pre CNN proces popredný vatikanista John Allen.
„Viera je taká, že on už je v nebi spolu s Bohom a žije život svätca. Až prebehne ceremónia, stane sa len to, že cirkev to oficiálne uzná.“
Po svätorečení pápeža cestovateľa, bojovníka proti komunizmu a človeka, ktorý dokázal šikovne narábať s médiami, volala veriaca verejnosť okamžite po jeho smrti v roku 2005.
Ján Pavol II., ktorý vyhlásil viac svätých ako všetci ostatní pápeži dokopy, však zároveň patril k dominantnému konzervatívnemu a tradicionalistickému prúdu vo vnútri cirkvi.
Tvrdo vystupoval proti antikoncepcii a vysviacke žien, ale aj proti názorom niektorých teológov.
Ján XXIII. sa naopak považuje za reformátora, čo zvolal 2. vatikánsky koncil. Výsledkom boli omše v miestnych jazykoch namiesto latinčiny či dialóg s ostatnými náboženstvami.
Analytici preto predpokladajú, že spoločne vyhlásiť za svätých práve týchto dvoch pápežov je od Františka silné gesto namierené na tradičné kruhy i liberálnejšie prúdy v cirkvi. A hovorí o potrebe zmierenia.
Bez druhého zázraku
V prípade Jána XXIII. pritom cirkev stále neuznala druhý zázrak, ktorý tradične k svätorečeniu patrí. Napriek tomu sa tento pôvodne prechodný pápež stane svätcom. Má to byť údajne osobný záujem Františka.
„Napriek chýbajúcemu druhému zázraku bola pápežova vôľa, aby sme uznali svätosť veľkého pápeža 2. vatikánskeho koncilu,“ odkázal už v júli hovorca Vatikánu Federico Lombardi.
Svätorečenie dvoch pápežov sa pôvodne mohlo odohrať už v decembri. Vzhľadom na očakávaný príchod pútnikov z Poľska sa súčasný rímsky biskup rozhodol, že apríl bude lepším termínom.
Santo subito? Hneď to nebolo
Proces kanonizácie má v cirkvi svoje pravidlá. Preto trvá niekoľko rokov.
VATIKÁN, BRATISLAVA. Proces kanonizácie začína cirkev skúmaním - zvyčajne najmenej po piatich rokoch od smrti kandidátov.
Bez diablovho advokáta
Po zmene z 80. rokov dnes už nefunguje inštitút pomótora viery, takzvaného diablovho advokáta. Postup sa preto vďaka reformám zrýchlil a zjednodušil.
Ak je všetko v poriadku a pápež súhlasí, kandidát je považovaný za ctihodného a môže sa pristúpiť k procesu blahorečenia.
Ak dotyčný nie je mučeníkom, potvrdený by mal byť jeden zázrak. Na vyhlásenie za svätého zvyčajne cirkev vyžaduje až dva zázraky.
Dva plus jeden zázrak
V prípade Jána Pavla II. malo byť tým prvým zázračné vyliečenie rádovej sestry z Parkinsonovej choroby. Druhým vyliečenie ženy z Kostariky z vážnych problémov s mozgom. Údajne jej pomohli modlitby v deň blahorečenia.
V prípade Jána XXIII. dokázali len jeden zázrak, tiež vyliečenie mníšky.
František rozhodol, že Angelo Giuseppe Roncall, prezývaný dobrý pápež, žil svätým životom, a preto nepotrebuje hľadanie druhého zázraku.
Ním by mohol byť aj nezvyčajne dobrý stav pozostatkov Jána XXIII.
