Po triumfálnom víťazstve prišla veľká párty CDU v Berlíne. Šéf frakcie v Bundestagu Volker Kauder sa zmocnil mikrofónu. Vlastným spevom sa mu podarilo prehlušiť originál – punkovú skupinu Toten Hosen.
Bolo zjavné, že to nebolo prvý raz, text piesne „Dni ako tieto“ poznal naspamäť.
Nezvyčajný bol tiež pohľad na generálneho tajomníka Gröheho, ktorý sa v pozadí zvíjal v rytme melódie. Do tanca bolo aj ďalším z vedenia strany.
Zhrození z kombinácie punk a CDU boli mnohí fanúšikovia düsseldorfskej skupiny na Facebooku. „Tí tam však hulákajú. A mutti Merkelová k tomu poskakuje. Na náš song. Trápne,“ ohradzovali sa.
Kancelárka síce netancovala, ale stranícka centrála sa na chvíľu premenila na diskotéku. Až také nezvyčajné to nie je, v čase obohacovania politiky prvkami šoubiznisu.
Prečo Toten Hosen? Samotná skupina a ich šéf Campino CDU nikdy nepodporovali. Naopak. Ešte v lete vyhlásili, že nesúhlasia, aby politické strany zneužívali ich hudbu.
Akurát im je jedno, keď ich hrajú medzi punkermi alebo na bavorskom pivnom Oktoberfeste.
„Je neslušné, ak nás hrajú na politických predvolebných akciách, sme z toho zúriví,“ vyhlásili Toten Hosen. Z právneho hľadiska nemajú šancu.
Ako hudobníci odovzdali svoje práva ochrannej spoločnosti a tá im vypláca príslušné tantiémy. Vplyv na platiacich záujemcov o ich hudbu, či už pravicových, alebo ľavicových, samozrejme, nemajú.
Campino sa preto obmedzil iba na suchú poznámku: „Súčasnú diskusiu o verzii CDU nášho songu „Dni ako tieto“ sledujeme s pobavením. Pripomínalo to autonehodu: nepekné, ale napriek tomu sa každý na to pozerá."
Autor: Vlado Müller
