DAUHÁ, BRATISLAVA. V odletovej hale na letisku v nepálskom Káthmándú sa rodiny lúčia so synmi a s manželmi. Sú plní nádeje.
Z jednej z najchudobnejších krajín odchádzajú do zahraničia, aby zabezpečili svojich blízkych. Pri príletoch rodiny smútia.
Zo zahraničia sa domov vracajú rakvy s ich deťmi, s ktorými sa ešte pred pár mesiacmi lúčili. Tri až štyri telá denne.
Na falošné doklady
Moderní otroci
Nútená práca sa týka asi 21 miliónov ľudí vo svete. Najmenej 44 robotníkov zomrelo v Katare na infarkt medzi 4. júnom a 8. augustom.
Jedným z nich bol Ganeš Bišvakarma. Mal len šestnásť rokov, keď sa cez sprostredkovateľov dostal na stavbu v Katare.
Nebol dospelý, no vybavili mu falošné doklady. O dva mesiace sa vrátilo telo, zomrel na srdcový záchvat.
„Môj syn odchádzal ako zdravý, ani len nekašľal,“ povedal pre Guardian chlapcov otec.
Ročne opustí Nepál 400-tisíc ľudí, z toho stotisíc mieri do Kataru. Nepálčania tu tvoria najväčšiu zahraničnú výpomoc.
Denne zomrie podľa investigatívnej reportáže britského denníka jeden z nich.
Bohatá púštna krajina prežíva stavebný boom. V roku 2022 sa v nej uskutoční svetový šampionát vo futbale. Katar stavia nové štadióny, letisko, cesty, rýchlostnú železničnú trať aj úplne nové mesto Lusaíl.
Až 90 percent pracovnej sily v celej krajine tvoria cudzinci. Často pracujú v podmienkach, pre ktoré krajinu prirovnávajú k väznici a pomery označujú za moderné otroctvo.
„Už tu nie je len riziko, že šampionát sa postaví na úkor otrokov, to sa už deje,“ hovorí Aidan McQuade z organizácie AntiSlavery International.
Katarská vláda tvrdí, že sa stará o podmienky na pracoviskách, no nemôže kontrolovať všetkých dodávateľov.
Guardian zistil, že robotníci často nemajú prístup k tekutinám, teploty tu pritom stúpajú na 50 stupňov Celzia, a robia v dvanásťhodinových zmenách. Niekedy nedostali za celý deň žiadne jedlo, výplaty im meškajú mesiace.
Čo mám robiť?
„Ľutujem, že som sem vôbec išiel, ale čo mám robiť? Chceli sme si len zarobiť na živobytie, no nemali sme šťastie,“ cituje britský denník Nepálčana, ktorý stavia štadión v Lusaíle.
Ujsť nemôžu. Zamestnávateľ im zobral pasy, bez nich sú nelegálnymi prisťahovalcami. Ak by ho zadržali, úrady by ho deportovali a výplatu by nevidel nikdy.
A to by bolo pre rodiny robotníkov likvidačné. Do Kataru sa dostali cez sprostredkovateľa, ktorý si za to vypýtal vysokú províziu. Tú splácajú ako dlh s úrokom dosahujúcim až 36 percent.
Ak nedostanú výplatu, úroky dlh len zvyšujú, presahujú tisíc eur, čo je pre chudobných Nepálčanov obrovská suma.
„Neviem, ako splatím dlh za svojho syna, stále na to myslím. Viem len, že veriteľ mi ho určite neodpustí,“ povedal otec mŕtveho Ganeša.
Ani otrocká práca šejkom ich zábavu nevezme, myslí si Peter Schutz
Čítajte komentár (piano) >>
Prístup ku všetkým komentárom nielen na sme.sk za 3,90 Eur mesačne. Kúpiť teraz
