Žiadna reforma Raúla Castra nezlepšuje ekonomiku, ale definitívne mení režim, myslia si disidenti.
BRATISLAVA. Prvý raz mohli opustiť Kubu. Livia Gálvez Chiu, Maikel Iglesias Rodríguez a Rosalia Viňas Lazo dostali prvýkrát v živote pas a opustili ostrov slobody.
Maikla, básnika, ktorý vyštudoval medicínu, pred odchodom dve a pol hodiny polícia vypočúvala a zisťovala, či v zahraničí nebude pripravovať plán proti režimu Raúla Castra.
Vybaviť pas by si ani jeden z trojice Kubáncov nemohol dovoliť. Mesačná priemerná mzda je na Kube 20 dolárov, pas stojí sto dolárov.
Ak by im pasy nezaplatila mimovládna organizácia Človek v ohrození, na Slovensko by neprišli.
Plyn a brzda
„Takto vyzerajú všetky reformy Raúla Castra. Plyn a brzda. Dovolil ľuďom cestovať, ale za podmienok, ktoré si väčšina nemôže dovoliť,“ vysvetľuje Dagoberto Valdés Hernández, šéfredaktor internetového dvojmesačníka Convivencia a rešpektovaný kubánsky disident, ktorý už na Slovensku i v Európe bol.
Od januára tohto roka, keď historická možnosť vycestovať do zahraničia začala platiť, vycestovalo podľa kubánskej televízie viac ako 180-tisíc Kubáncov. Z 11-miliónového ostrova.
Dagoberto Hernández a jeho traja spoločníci pripravujú v provincii Pinar del Río časopis, ktorý má na webe viac ako 480-tisíc kliknutí v 80 krajinách sveta. Formulujú názory na to, ako by mala Kuba vyzerať a s nevôľou ho čítajú aj na sekretariáte komunistickej strany.
„Takýchto reforiem je viac. Raúl dal ľuďom pôdu, ale nesmú ju vlastniť, majú ju len prenajatú. Dovolil Kubáncom kupovať autá a domy, ale väčšina nemá peniaze, čo len prehĺbilo sociálne rozdiely v krajine. Umožnil podnikať, ale presne určil zoznam profesií. Lekári, architekti nie, ale remeselníci či vlastníci malých reštaurácií áno. To nie sú reformy, ktoré zlepšia ekonomiku, to je len snaha zachovať centrálne hospodárstvo,“ hovorí Hernández.
Nikoho zo štvorice Kubáncov Raúl nepresvedčil, že vie a chce systém zreformovať.
„Je ako starý generál, ktorý rozpráva o starých bitkách. Keď hovorí, tak ako k poddaným a mladí ľudia ako ja netušia, o akej krajine to je,“ myslí si Maikel.
„Nemá ani štipku charizmy, aby bol prezidentom,“ hovorí 22-ročná Rosalia, ktorá študuje na univerzite telekomunikáciu.
Už to nezastaví
Všetci sa zhodujú, že i polovičaté reformy definitívne menia komunistický režim na Kube.
Ľudia, ktorí začali podnikať, chcú teraz ochranu súkromného vlastníctva a slobodu podnikania. Disidenti sa dnes rýchlo dohovárajú cez SMS a na Twitteri sa hneď objavia informácie o represiách režimu. A tí, ktorí vycestujú, budú žiadať, aby to aj doma vyzeralo rovnako.
„Prečo by moji traja synovia nemohli chodiť do takých škôl ako u vás?“ pýta sa Livia.
