Nezávislý ekonóm a disident Oscar Espinoza Chepe mal presné čísla na to, prečo socialistický ostrov krachuje. Dostal sa za to do väzenia a jeho zdravie to nezvládlo.
Sedeli sme v malom byte v západnej Havane a rozprávali sa o tom, čo sa na Kube deje. Oscar Espinosa Chepe (29. 11. 1940 - 23. 9. 2013) nám ukazoval tabuľku s presnými číslami o mesačnom prídele potravín pre Kubáncov. Bývalý ekonóm a poradca Castrovej vlády v 60. rokov mal údaje z oficiálnych štatistík.
Perom mal napísané, koľko ryže, cukru či cigariet ľudia od štátu dostávajú a aká je gramáž na jedného. Dávky v roku 2005 porovnával s dávkami v roku 1997. Takmer z každej položky ubudlo.
Na chvíľu sme museli rozhovor prerušiť. Vypadol elektrický prúd a Chepeho manželka začala zachraňovať všetko, čo v chladničke bolo, aby sa to pri letných horúčavách nepokazilo. Pri pohľade na mesačný prídel potravín od štátu, ktorý vydržal len desať dní, bolo jasné, prečo má taký strach.
Praktička a analytik
Tak to bolo vždy. Miriam Leiva bola organizátorka, starala sa o každodenné prežitie. Oscar Espinosa Chepe bol analytik ponorený v knihách, informáciách a štatistikách.
„Obidvaja vedeli o všetkom, čo sa vo svete deje, človek aj zabudol, že je na Kube, kde existuje cenzúra tlače a prístup k internetu má 5 percent populácie," spomína si Gabriela Kiššová, ktorá manželov viackrát na Kube navštívila za organizáciu Človek v ohrození.
Obaja pracovali v službách režimu Fidela Castra a obaja mu neskôr odmietli slepo slúžiť. Oscar Espinosa Chepe bol poradcom vo výbore vlády a v Belehrade mal od roku 1970 na starosti spoluprácu medzi socialistickou Kubou a spriatelenými krajinami Maďarskom, Juhosláviou a vtedajším Československom.
Keď po návrate na Kubu v 80. rokoch minulého storočia ako zamestnanec centrálnej banky začal kritizovať ekonomickú politiku štátu, vyhodili ho. To bolo v roku 1996.
Jeho manželka Miriam Leiva bola kariérna diplomatka, ktorá odmietla svojho muža opustiť, keď sa znepáčil režimu. Vyhodili aj ju.
Najprv pracovali pre režim, potom proti nemu. Oscar Espinosa Chepe číslami, Miriam Leiva komunikáciou so západnými médiami a vyhláseniami k dôležitým udalostiam. Čísla boli pre režim nebezpečnejšie, nebolo ľahké ich spochybniť či ignorovať.
Počas tzv. čiernej jari 2003 bol nezávislý ekonóm medzi 75 disidentmi, ktorých režim zatkol a odsúdil na vysoké tresty. Chepe, ako ho volali priatelia, dostal 20 rokov. Jeho manželka po masovom zatýkaní spoluzakladala organizáciu Dámy v bielom. V nej manželky, matky, partnerky i príbuzné zatknutých disidentov každú nedeľu pokojne a v bielom žiadali v uliciach Havany i ďalších miest prepustenie mužov.
Mal rád grafy a čísla. FOTO - SITA/AP
Symbol sedemdesiatpäťky
Po 20 mesiacoch Chepeho prepustili pre zdravotné problémy. „Tento nezávislý ekonóm sa vtedy spolu so spisovateľom Raúlom Riverom stal pre svet symbolom celej sedemdesiatpäťky. Prepustilo ho v deň jeho 64. narodenín a dostal tak najkrajší darček," spomína si Eliška Sláviková, ktorá sa s Chepem stretla tri dni po jeho prepustení za organizáciu Človek v ohrození.
Z prepustenia sa tešil, hovoriť preto o politickej zmene na Kube odmietal. „Ja som na to dokonca dostal papier, kde sa píše, že ma prepúšťajú len na obdobie, kým sa mi zlepší zdravie," povedal nám Chepe. Ústne mu vtedy niekoľkokrát zopakovali, že ak bude ďalej kritizovať režim, zase ho zatknú.
Kritizoval ho ďalej. Aj keď chorého Fidela Castra nahradil v roku 2008 jeho brat Raúl a začal robiť niektoré reformy. „Raz mi ironicky povedal, že ho poslali do väzenia za to, že povedal veci, ktoré neskôr povedal sám Raúl Castro," spomína pre Washington Post Carlos Saladrigas z americko-kubánskej organizácie pre podnikateľov.
Chepe ďalej zbieral a analyzoval ekonomické dáta socialistického ostrova, ktorý prežíval len vďaka spojencom: najprv Sovietskeho zväzu, potom Venezuely. Pripravoval sa na čas po páde režimu.
„Budovať fungujúce hospodárstvo bude ťažkou úlohou kubánskeho transformačného procesu. Ekonomiku považuje za jeden z najdôležitejších faktorov celej obnovy krajiny. Zároveň je to jeden z kľúčov na obnovu morálnych hodnôt," povedal vtedy.
Už sa zmeny nedožije. Zomrel v Madride, kde sa od marca liečil. „Vždy som mal zdravotné problémy, ale vo väzení sa choroba ešte zhoršila," povedal po odchode do Španielska.
Chronický zápal pečene mu diagnostikovali v roku 2000, v auguste minulého roka ho hospitalizovali v Havane, neskôr ho presvedčili, aby sa šiel liečiť do Španielska. „Lekári už nedokázali jeho chorobu zvrátiť. Vždy sa chcel vrátiť na Kubu, teraz neviem, či ho tam budeme môcť aspoň pochovať," povedala pre svetové médiá manželka Miriam.
„Oscar bol jedným z najlepšie informovaných a najodvážnejších ekonómov, ktorého presné analýzy som citoval vo svojich prácach. Obetoval svoje zdravie a život pre Kubu," dodal pre Herald Tribune kubánsko-americký ekonomický expert Carmelo Mesa-Lago, profesor na Univerzite v Pittsburgu.
