
FOTO – DESANA DUDÁŠOVÁ
Tono Popovič, líder novembrových dní, producent, skladateľ, dirigent, muzikant. Mladý muž, čo žije po svojom a so svojimi. Ktorý je najviac známy v Bratislave a asi aj v Holandsku, v Poľsku a zrejme na Orave. Odpovedal na otázky čitateľov SME v rámci jedného z našich internetových chatov.
Vy ste Rus?
„Pôvodom skôr Juhoslovan, ale ináč sa cítim plnohodnotným Slovákom.“
Na chate SME sú stále nejakí politici, a dnes dirigent. O čom sa chcete s nami baviť?
„O hocičom. Navyše som bol v politike v osemdesiatom deviatom, počas revolúcie.“
A čo ste tam robili, keď ste hudobník?
„Bol som študenom. Ani neviem, ako ma to schmatlo.“
Súvisí vaša profesionalita s politikou a do akej miery?
„Možno to bude znieť nepríjemne, ale všetko so všetkým súvisí. To, ako sú veci riešené na úrovni politiky, zasiahne aj do našej osobnej existencie. Či sa nám to páči, alebo nie.“
Aj vy ako muzikant ste niekoho z politikov verejne presadzovali alebo ste to vnímali len z diaľky?
„Som nezávislá existencia a nikdy som nebol účastníkom kampane za peniaze nejakého politického subjektu.“
Už sa politicky neangažujete?
„Stále sa angažujem, z pozície občana. Pretože v politike sa často podarí ‚uletieť‘ a potom politika slúži len politikom. A nie tomu, čomu pôvodne má – verejnému záujmu.“
Tak porovnajte rok 1998, to, čo sa dialo, s tým, čo máme dnes.
Pred rokom 1989 som na sebe veľmi pociťoval násilie politického systému. Mnoho ľudí bolo prenasledovaných za svoje presvedčenie. Teraz nám zas vládnu peniaze, čo tiež nie je optimálny stav. Politika sa musí očistiť od korupcie a zneužívania moci. Politici si musia uvedomiť, že štát má zmysel vtedy, ak naozaj plnohodnotne slúži tým, ktorí ho založili – občanom.“
Keby vám niekto ukázal, čo sa stane počas nasledujúcich rokov, išli by ste do toho opäť? Urobili by ste niečo inak?
„Veľmi veľa vecí. V osemdesiatom deviatom sme o tom, aké sú možnosti fungovania veľkého spoločenstva ľudí v štáte, veľa nevedeli. Energetiku štátu by som orientoval na solárnu energiu, podstatne by som zmenil školský systém v obsahu jeho výučby. Je toho veľa.“
A považujete to, čo sa deje dnes, za väčšie zlo alebo dobro?
„To, čo sa deje, sa aj má diať, keďže sa nedeje niečo iné. Náš vývoj bol zákonitý, veľa sme sa o sebe dozvedeli. Otázka znie, ako budeme pokračovať.“
Aj ste pred tohoročnými voľbami niekoho verejne presadzovali?
„Osobne som podporoval svojich kamarátov z OKS, ktorých osobne poznám a verím v ich dobré úmysly.“
A čo tak náboženstvo, duchovno? Akú vieru vyznávate?
„Verím, že sme súčasťou jedného celku. Že pochádzame z toho istého veľkého tresku, že sme prepojení neviditeľnou energiou. Verím tomu, že život je večný a smrť v skutočnosti neexistuje.“
Máte pravdu, smrť neexistuje. Ale ani veční nie sme, umrieme ako každý.
„Umrie fyzické telo, nástroj, ktorý používame v tejto dimenzii existencie.“
Koľko máte rokov, Tono hudobník?
„V júli som mal tridsaťsedem.“
Ktoré kapely teda počúvate?
„Z našich mám rád Made to Made, ale baví ma aj Tomáš Sloboda z Le Payaco a, samozrejme, Sax & Jay.“
A čo staré dobré veci ako Extip, Slobodná Európa, Garáž?
„Môže byť.“
A akú hudbu hráte?
„Od klasickej až po džez. Baví ma striedať žánre. Hrám na klavíri, na trúbke, krídlovke, na bicích nástrojoch, na perkusiách.“
Muzika vás bavila vždy alebo to prišlo náhodou?
„Hudba je mojím predurčením. Už ako malý som spieval v autobuse na plné hrdlo.“
Hrali ste aj s Richardom Müllerom?
„S ním nie, ale mali sme naplánovanú úpravu do orchestrálneho zvuku Patejdlovej skladby Po schodoch. Navyše Richard je viac spevák ako hudobník.“
Po schodoch, pamätám sa. Paneláková hymna našich králikární. Aj vy bývate v paneláku či v niečom lepšom?
„Na fajnovom sídlisku Štrkovec v Bratislave.“
Prezradíte na seba nejaké neresti? Typu alkohol…
„Alkohol veľmi neobľubujem. Preferujem inú zábavu.“
Dáte si teda k tomu džezu občas nejakého marihuanového jointa?
„Čistá hlava je najlepšia droga.“
Takže čistá hlava. Kam chodíte po inšpiráciu?
„Inšpirácie sa valia z každej strany. Baví ma pestrý život.“
Cestujete?
„Veľmi rád chodím do Holandska. Študoval som tam. Vždy ma to dobije. A milujem more.“
Aj ja chodím rád do Holandska, tam je vždy dobrá zábava. A čo tak nejaké vzdialenejšie destinácie?
„Najďalej som bol v USA, kde mám mnoho príbuzných.“
Ako hudobník hľadajúci inšpiráciu nechcete ísť radšej do nejakej Ázie namiesto konzumnej Ameriky?
„Každé miesto na svete je pravé. Vždy k nám prídu tie veci, ktoré s nami súvisia.“
A kde sa vám najviac na svete páčilo?
„Asi na Orave. Ale byť na ostrove v mori je tiež super.“
Ktorá krajina vás prekvapila či sklamala?
„Asi Poľsko. Tento rok som tam robil v Lodži. Je to krajina veľkých kontrastov.“
Aj Sáva Popovič je vaša rodina?
„Sáva je môj brat.“
Čo teda hovoríte na Marcela Nemca, jedného z Kopytovcov, čo robil manažéra Rezešovi a teraz ho pustili k vode?
„Marcel Nemec je slobodná existencia, ktorá sa dobrovoľne vydala svojou cestou.“
O NOVEMBRI 1989
„November ‘89 mi dal veľmi veľa a nevzal mi nič, čo by som mohol pociťovať ako stratu. Bol ako vietor, ktorý nás posunul o hodný kus ďalej. V tom čase sme sa naozaj sústredili na duchovnú obrodu. Materiálne výhody, aj keď boli na dosah, neboli pre nás natoľko príťažlivé.“
O BIZNISE
„Biznis na Slovensku nie je vo veľkej miere postavený na rovnosti šancí. Mnohí takzvaní biznismeni narábajú neetickými prostriedkami. Sú za tým celkom konkrétni ľudia, ktorí za tento stav aj nesú zodpovednosť.“
O MUZIKE
„Hudba ma naučila jednoznačnosti – jej znenie odráža schopnosti hudobníka. V politike som sa v tom čase necítil plnohodnotne kompetentný. Nedisponoval som takým právnym a ekonomickým rozhľadom, ktorý by podľa môjho názoru mal byť vo výbave politika. Pre úplnosť však treba podotknúť, že mnohí, čo k sebe veľmi kritickí neboli, do politiky smelo šli a privodili štátu obrovské straty – materiálne i duchovné.“
O KONOPE
„Na Orave som zohnal kvalitné publikácie, ktoré hovoria o využití technickej konopy v súlade s európskymi normami. Mapujú vývoj v okolitých krajinách. Zopár publikácií som rozdal aj niektorým politikom, no neprejavili o túto alternatívu vážnejší záujem. Pri dnešnom nedostatku surovín a devastácie lesov je to pre mňa prekvapujúce. Veľmi zaujímavé je aj to, že počas druhej svetovej vojny podporovala americká vláda pestovanie technickej konopy, pretože z neho možno vyrobiť všetky ropné produkty, papier či textílie. V tejto oblasti sme, žiaľ, veľmi negramotní. Ak u nás poviete konope, väčšina ľudí si predstaví ‘zhuleného‘ konzumenta drogy. Konopa má však rôzne druhy, podobne ako psy rasy. Bolo by dobré si v tejto téme urobiť jasno a neplodiť škandály z nevedomosti.“
Autor: dam