NEW YORK, BRATISLAVA. So zahraničnou politikou jeho predchodcu mohli mnohí nesúhlasiť, no bola aspoň jasná.
Boj proti terorizmu, šírenie ľudských práv a demokracie aj s zbraňou v ruke a ak treba, vojenská akcia aj bez spojencov. Tak nejako zneli základné tézy zahraničnopolitickej doktríny Georgea Busha mladšieho.
Pri Barackovi Obamovi je to oveľa zložitejšie. Postoj Spojených štátov vo svete sa snažil načrtnúť v utorkovom prejave vo Valnom zhromaždení OSN.
Rečnil trištvrte hodiny
Zvyčajne majú prezidenti vyhradených pätnásť minút, no Obama hovoril v utorok až trištvrte hodiny. Vyzýval na diplomatické riešenie iránskeho jadrového programu, ale aj na vytvorenie palestínskeho štátu - práve tieto dve veci by mali byť hlavnými témami americkej diplomacie v nasledujúcich rokoch.
Širšia stratégia americkej zahraničnej politiky však podľa niektorých chýbala. „Prejav nám ukázal, že niečo ako Obamova doktrína neexistuje,“ povedal pre Washington post ich bývalý diplomatický korešpondent Glenn Kessler. „Obama je veľmi pragmatický, nesnaží sa zmeniť svet,“ dodal.
Podľa neho je nečitateľný a svet nevie, čo od neho čakať. Ako príklad dal jeho váhanie so Sýriou, tri týždne po tom, ako ju chcel bombardovať, cúvol a teraz presadzuje diplomatické riešenie napísané Rusmi.
Na Blízkom východe bude Amerika podľa Obamu v prvom rade brániť svoje hlavné záujmy.
„Budeme konfrontovať agresiu voči našim spojencom. Budeme rozoberať teroristické siete. Zaistíme, aby išiel voľný tok energií z regiónu do sveta. A, nakoniec, nebudeme tolerovať vývoj zbraní hromadného ničenia,“ povedal Obama.
