Pred rokom sa Ľudo Kaník sťažoval, že jeho priateľ Ivan Mikloš nemá na bývalého kamaráta čas. Kedysi spolu trávili tatranské lyžovačky i veľkonočné šibačky, po vicepremiérovom odchode z DS si už len telefonovali. „A rozprávali sme sa o tom, že sa stretneme.“
Teraz majú možnosť priateľstvo utužiť. Budú spolu vo vláde a môžu obnoviť aj spoločné dovolenky. Ich záujmy sú príbuzné – okrem záľuby v ekonomike a politike športujú i muzicírujú. Kaník chcel byť kedysi prírodovedcom, baníkom aj divadelným dramaturgom. Keď začal študovať na ekonomickej fakulte, školu zaradil na desiate miesto. Na prvom bol tanec vo folklórnom súbore, aspoň ten sa volal Ekonóm.
Povolanie ho začalo zaujímať až po škole, v revolučných časoch moderoval v Banskej Štiavnici mítingy a po voľbách sa stal predsedom okresnej privatizačnej komisie. Začal aj podnikať. Svoj majetok pred rokom odhadol na pätnásť až dvadsať miliónov korún. V Štiavnici mal firmu systemizujúcu komerčnú dražbu, otvoril penzión Matej, prevádzkuje hotel Grand. Je konateľom alebo spoločníkom v štyroch eseročkách, spolu figuroval v jedenástich firmách a sedel aj v dozorných radách Slovenskej poisťovne, Banky Slovakia, piešťanských kúpeľov či Nafty Gbely.
Nafta Gbely ho stála kreslo predsedu Fondu národného majetku v čase prvého Dzurindovho vládnutia. Kaník sa dostal do sporu s kabinetom, keď hrozilo, že štát stratí nad podnikom kontrolu. Premiér vtedy operoval aj nezákonne odpočúvaným telefonátom medzi šéfom fondu a Vladimírom Poórom. Pred rokom a pol sa Kaník s predsedom vlády dohodol, že si raz sadnú na pivo a všetko si vysvetlia. Vtedy sme im dali čas do volieb. Naše konštatovanie bolo jasné. Že o spoločnom posedení či neposedení za jedným stolom rozhodnú aktuálne stranícke percentá.
Tak sa aj stalo. DS sa vzdala kandidatúry vo voľbách v prospech SDKÚ, Kaník bude Dzurindovým ministrom.
Autor: dam
