Londýn 21. júna (TASR) - Nový hollywoodsky trhák Pearl Harbour sa stal terčom ostrej kritiky za to, že skreslene zobrazuje túto historickú udalosť. Prekvapujúci útok Japonska na americké jednotky na Havaji v roku 1941 je zobrazený v skutočnom čase - vo filme trvá totiž rovnako dlho ako v skutočnosti, no podľa kritikov tu realita končí a začína fikcia.
Kľúčový bod druhej svetovej vojny je zasadený do milostného príbehu a trivializuje hrôzy vojny. Pearl Harbour sa radí k najdrahším filmom, stál 135 miliónov dolárov a Američania potrebovali i japonské financie, aby ho mohli nakrútiť. Práve to je podľa niektorých dôvodom, že Japonci sú miestami zobrazení v lepšom svetle ako by sa patrilo.
Pri útoku na Pearl Harbour zahynulo takmer 2500 Američanov, pretože Japonci porušili medzinárodne uznávané pravidlo, že pred ofenzívou musí byť vyhlásená vojna. Ďalší tábor kritikov preto tvrdí, že kvôli tejto skutočnosti film oslavuje Američanov, s čím Japonci nesúhlasia.
Pearl Harbour nie je prvým historickým filmom, ktorý vzbudzuje kontroverzné reakcie. Hollywoodsky veľkofilm Statočné srdce je toho dôkazom. Prináša príbeh škótskeho roľníka Williama Wallacea, ktorý sa zúčastnil na povstaní proti Angličanom. Film zožal kritiku za to, že oslavuje Škótov a démonizuje Angličanov.
Vlani zase vzbudil pozornosť film Patriot o americkej vojne za nezávislosť od Británie. Hlavný hrdina, vojnový veterán Benjamin Martin je prototypom kladného amerického hrdinu a Briti tu vystupujú ako lotri a zlosynovia. Jedno anglické mesto zašlo dokonca tak ďaleko, že od predstaviteľa hlavnej postavy, Mela Gibsona žiada ospravedlnenie. Liverpoolsky starosta a niekoľko miestnych politikov si myslí, že vykreslenie Banastera Tarletona - bývalého anglického poslanca - ako sadistického vraha detí nebolo férové.
Film Patriot nešetril ani americký režisér Spike Lee: "Tento film nie je ničím iným než hollywoodskou propagandou. Prepisuje a skresľuje minulosť. Sme vydaní na milosť a nemilosť mašinérii Hollywoodu. Je to len tvorba mýtov."
Tieto spory sa však netýkajú len vojnových príbehov. Aj veľkofilm Titanic z roku 1998 vyvolal vášnivé diskusie o skreslenom zobrazení niektorých postáv. Redaktorka filmového časopisu Empire Caroline Westbrookeová tvrdí, že historické filmy by mali byť automaticky považované za fikciu, a nie za skutočnosť.
"Musíte sa na to pozerať len ako na film. Je to hlavne zábava. Ak sa chcete zaoberať minulosťou, tak si prečítajte historickú knihu. Ta vám poskytne oveľa vyváženejší pohľad na všetko, čo chcete vedieť."
