Prezývali ho švédsky Hannibal Lecter. Vinili ho zo série vrážd, kanibalizmu či nekrofílie. Ako sa ukázalo, v skutočnosti bol skôr prípadom zlyhania systému.
Sture Bergwall (v roku 1991 si začal hovoriť Thomas Quick, neskôr od toho upustil) sa v 90. rokoch minulého storočia začal počas pobytu v liečebni priznávať k starým nevyriešeným vraždám.
Hoci mu spočiatku nikto neveril, zločiny opisoval celkom presne. A potom sa našla údajná časť kosti jednej z obetí na mieste, na ktoré poukázal. V rozmedzí rokov 1994 až 2001 ho za osem z vyše tridsiatich vrážd, ku ktorým sa priznal, odsúdili pri šiestich rôznych súdnych procesoch.
Ibaže Bergwall si všetko vymyslel - z chorobnej túžby nebyť bezvýznamným, šedým človekom. O prípadoch sa dočítal v tlači, skúmal ich, alebo sa o nich dozvedel priamo od vyšetrovateľov. Pri dokazovaní bol pod vplyvom drog, takže nemal zábrany, alebo po drogách práve túžil a pri vzornej spolupráci (takže pri dobrom priznaní) ich dostal takpovediac za odmenu.
Keď sa pri opisoch vraždenia mýlil, policajti zaňho sami dopĺňali dôležité detaily. Niekedy sa naňho pozerali s ľútosťou, že si časť besnenia pre výčitky svedomia nepamätá, alebo s podozrením, že sa ich znaží zmiasť. Napokon, s opakovanými pokusmi sa do opisu vraždy trafil (ako inak).
Ako to všetko prebiehalo, opísal 63-ročný Bergwall pre časopis GQ. Článok vyšiel v auguste, v predposledný júlový deň Bergwalla oslobodili aj z poslednej z vrážd, ku ktorým sa priznal. Po rokoch totiž zvrátil vlastné svedectvá, čo nemohol byť ľahký proces.
Nie je isté, či teraz zostane v liečebni, kde ho umiestnili po bankovej lúpeži v roku 1991, alebo ho po vyše dvadsiatich rokoch prepustia. Medzičasom pravidelne bloguje a píše na Twitter.
Kto chce príbeh s pekným a jednoduchým koncom, nemal by čítať o prípade dalej. Bergwall mal spáchať iné zločiny, ktoré sa človeku bridia. A je tu ďalšia vec: skutoční vrahovia, ktorých možno nikdy nedolapili.
odporúča Martin Lipták, editor Sme.sk
Facebook
