Jeho prípad totiž sledovalo zahraničie.
PEKING, BRATISLAVA. Prežil masaker na pekinskom Námestí nebeského pokoja, v Spojených štátoch získal dva doktoráty, no aj tak sa vrátil domov, kde ho uväznili za špionáž.
Po prepustení sa stal signatárom Charty 08, ktorá od komunistov požadovala dodržiavanie ľudských práv. Autor charty skončil za mrežami.
Jang Ťian-li aj po týchto skúsenostiach verí, že Čína sa blíži k demokracii.
Dúfal v to už v 80. rokoch. Po smrti Mao Cetunga sa krajina otvorila, Jang išiel študovať do Ameriky. V roku 1989 sa vrátil, aby sa pridal k študentským protestom v Pekingu.
„Najhoršie, čo sme čakali, bolo hromadné zatýkanie. Keď som videl armádu, najprv som neveril, že sa to naozaj deje,“ povedal pre SME o brutálnom zásahu, pri ktorom zomreli tisíce študentov.
Neverili, že vláda padne
Tí len chceli, aby s nimi vláda komunikovala a brala do úvahy hlas bežných ľudí. Chceli hovoriť o korupcii, nie hneď o voľbách. Za Maa by si to nikto nedovolil, dúfali, že za „umiernejšieho“ Teng Siao-pchinga to bude možné. Mýlili sa.
„Teng veril v teror. Ľudia, ktorí sa boja, sa nebúria,“ hovorí Jang, ktorý po pekinskom masakri odišiel do Spojených štátov.
Vrátil sa v roku 2002. Na kamarátov pas, lebo vláda odmietla predĺžiť ten jeho. Zúčastnil sa na protivládnej demonštrácii, potom ho chytili a odsúdili na päť rokov väzenia za špionáž.
„Prvých pätnásť mesiacov som bol na samotke, nemal som ani knihy. V hlave som si písal básne, postupne som ich upravoval,“ povedal Jang. Zapamätal si ich asi stovku, po prepustení vyšli knižne.
Jang, ktorý sa tento rok zúčastnil na konferencii Forum 2000 v Prahe, nebol bežným väzňom. Jeho prepustenie žiadali aj americkí zákonodarcovia, Peking sa preto k nemu správal lepšie ako k bežným kriminálnikom.
„Nebili ma, dozorcovia ma neurážali. Mal som lepšie jedlo, viac slobody,“ opisuje svojich päť rokov za mrežami.
Na Námestie nebeského pokoja, kde sa v roku 1989 odohral masaker, sa pomaly vracajú demonštrácie.
FOTO - TASR
Inšpirovaní Chartou 77
V roku 2006 ho chcel Peking na nátlak Američanov prepustiť, no Jang to odmietol. Podmienkou totiž bolo, že mu nedajú pas a nebude sa tak môcť vrátiť do vlasti. Na slobodu sa tak dostal až po uplynutí trestu v roku 2007.
Už o rok neskôr bol signatárom Charty 08. Čínski aktivisti sa inšpirovali československou chartou z roku 1977, aj oni žiadali dodržiavanie ľudských práv.
Vláda to odmietla, o charte sa v Číne radšej veľmi nehovorilo. Jej autor Liou Siao-po však dostal v roku 2010 Nobelovu cenu za mier. Prevziať si ju nemohol, je vo väzení.
„On to má horšie než ja. Väznia ho tisíce kilometrov od Pekingu, rodina sa k nemu len veľmi ťažko dostane,“ hovorí Jang. V princípoch charty vidí budúcnosť pre Čínu.
Aj bežní ľudia podľa neho intuitívne rozumejú tomu, čo sú ľudské práva. Čoraz viac ich chodí do Pekingu protestovať, spisujú petície.
Tomuto trendu napomáha aj internet. Číňania podľa Janga vedia obchádzať vládnu blokádu internetu, stretávajú sa v online priestore a diskutujú o problémoch.
Budúci prezident
S tým súvisia aj snahy o rozdelenie krajiny.
„Vláda sa snaží držať nasilu všetkých spolu, čím buduje impérium. Mnohí sa chcú oddeliť – Tibeťania, Ujguri, Hongkong. Aj my sa istým spôsobom chceme oddeliť, chceme sa stať slobodnými občanmi. To najlepšie, v čo môžeme do budúcnosti dúfať, je konfederácia,“ hovorí.
Okamžite ponúka aj predstavu prvého zvoleného prezidenta, ktorý by mal na čele tejto konfederácie stáť. „Liou Siao-po. Ale máme pred sebou ešte dlhú cestu.“
Demokraciu chcú ľudia všade
Čína nemá svoju Su Ťij, hovorí KEN WOLLACK, šéf amerického Národného demokratického inštitútu.
Čína alebo Rusko hovoria, že demokracia u nich musí mať svoje špecifiká. Súhlasíte?
„Je to len výhovorka diktátorov, aby obhájili svoju moc. Prieskumy hovoria, že ľudia v každej krajine a v každom regióne chcú demokraciu. Chcú si voliť zástupcov, chcú slobodu.“
Nie je to niekedy nebezpečné? Napríklad v Egypte sa dostali k moci islamisti.
„Nikdy nemôžete zaručiť, ako voľby dopadnú, najväčšou výhodou demokracie však je, že posúva extrémistov na okraj. No môže to byť otázka celej generácie. Ak má byť alternatívou diktátor, ktorý tyranizuje svojich občanov, radšej si vyberiem voľby.“
Dočká sa demokracie aj Čína?
„Raz áno. Už teraz sa v Číne ročne odohrávajú desaťtisíce rôznych protestov, ľudia žiadajú svoje práva. Myslím si, že aj chudobní Číňania chcú, aby ekonomické zmeny sprevádzali politické reformy.“
V Barme má opozícia Aun Schan Su Ťij, ktorú junta púšťa k moci. Vidíte niekoho podobného aj v Číne?
„Nie. Možno preto, že sa zatiaľ nepodarilo zjednotiť celú opozíciu, alebo im to vláda neumožnila.“
