VIEDEŇ, BRATISLAVA. Po Belgicku, kde sú voľby povinné, má Rakúsko stále najvyššiu volebnú účasť medzi európskymi krajinami.
Voliť chodí 75 až 80 percent voličov, čo je viac ako v Nemecku (70) či vo Švajčiarsku (pod 50).
Aj tak má Rakúsko problém s nevoličmi. Ich počet rastie.
Po druhej svetovej vojne nešlo voliť päť percent voličov, v parlamentných voľbách pred štyrmi rokmi bol počet nevoličov viac ako 21 percent, čo je viac ako milión Rakúšanov.
Mobilizácia ako téma
„Ak išlo doteraz o to, ako získať voličov iných strán, v týchto voľbách je mobilizácia nevoličov jednou z hlavných úloh pre politické strany,“ hovorí pre SME politológ Peter Filzmaier o parlamentných voľbách koncom septembra.
Dôvodov, prečo Rakúšania nejdú voliť, je viac.
Najväčšia skupina sú podľa prieskumu inštitútu IMAS ľudia, ktorých politika sklamala, pretože politici nedodržia predvolebné sľuby a ide im len o vlastnú kariéru.
Ďalšia skupina sú ľudia, ktorých nezaujala ani politika, ani politici, prípadne ich neoslovila ani jedna z kandidujúcich politických strán či politikov.
Čítajte rozhovor s bývalou rakúskou diplomatkou:
Útoky na cudzincov už na rakúskych voličov tak nezaberajú
Nevoliči sú vzdelaní
Menšia skupina nevoličov hovorí, že jeden hlas nič nerozhodne, preto ho nepôjdu odovzdať.
Len malá skupina nevoličov spochybňuje celý demokratický systém.
A napokon sú tí, ktorí z rôznych dôvodov voliť nemôžu, pre dovolenku, prácu či chorobu.
Sociológovia upozorňujú na nevoličov aj preto, že ide o aktívnych ľudí: pochádzajú skôr z miest, sú vzdelaní, sú to viac ženy ako muži a viac mladší ako starší voliči.
