Ako diplomatka bola neobvykle otvorená. Kritizovala praktiky populistov za Mečiara, Haidera i protiatómovú rakúsku politiku. Bývalá rakúska veľvyslankyňa na Slovensku v rokoch 1997 až 2001 GABRIELE MATZ- NEROVÁ-HOLZEROVÁ chváli, že dnes v Rakúsku už politici tak veľmi nebodujú útokmi proti cudzincom.
Bývalý český minister zahraničných vecí Karel Schwarzenberg povedal o oboch rakúskych vládnych stranách, sociálnych demokratoch (SPÖ) i ľudovcoch (ÖVP), že sú nudné a bez odvahy a čo sa týka obsahu programov, len si ho navzájom vymieňajú. Súhlasíte?
„Ako minister zahraničia inej krajiny by som bola opatrná v takých hodnoteniach. Nemyslím si, že od vládnych strán treba očakávať, že budú zábavné. Či sú nudné, to tiež nie je rozhodujúce kritérium. Je isté, že táto vláda je skôr priemerná, nemá gigantické vízie a neurobila viditeľné pokroky, ale krajina funguje veľmi dobre, takže vláda nemohla urobiť všetko zle.“
Ako veľmi sa strany podobajú v programoch?
„To, že si vymieňajú programy, sedí, ale to nie je len rakúsky fenomén. Roky pozorujeme, že v Európe sa štandardné politické strany, či kresťanskí, alebo sociálni demokrati, v mnohých otázkach zhodujú. A to vedie k tomu, že sa oslabuje aj pravica, aj ľavica, pretože ľudia ich už nedokážu rozlišovať, a extrémna pravica či ľavica sú silnejšie, čo nie je dobré.“
Čítajte tiež:
Rakúsko má problém, sklamaní ľudia nechcú voliť
Nesúvisí nuda a malá odvaha strán s tým, že v rakúskej politike chýbajú výrazné osobnosti?
„V povojnovom období boli v politike osobnosti veľkých kalibrov, lebo prišli ešte z generácií pred a počas vojny. Prežili ťažké povojnové časy a presne vedeli, čo chcú. Potom prišli časy Európskej únie a čím viac pokroku ľuďom priniesli, tým viac museli byť rozhodnutia prijímané hlasovaním, takže politici ako osoby musia robiť viac kompromisov, preto zrejme vyzerajú, že to nie sú osobnosti.“
Rakúsko bojuje so značným znechutením ľudí z politiky, platí to hlavne teraz v čase krízy?
„V celej Európe to silnie, voliť prichádza čoraz menej ľudí. Hoci v Rakúsku je účasť stále ešte vysoká, veľa ľudí povie, že nie je rozdiel, či voliť idú, alebo nie. Nie preto, že by sa nezaujímali o politiku, ale myslia si, že to nemá zmysel, pretože to nie sú politici, ktorí veci kormidlujú, ale napríklad finančné trhy alebo mocné koncerny v pozadí.“
A je to tak?
„Môžu mať ten dojem, keď politici, nielen v Rakúsku, hovoria, že treba urobiť to alebo ono pre finančné trhy. Politici sa v tomto sami zamotali.“
Zvonku to vyzerá úplne inak. Ekonomickú situáciu v Rakúsku mnohí obdivujú. Je to druhá najbohatšia krajina v EÚ, má jednu z najnižších nezamestnaností dospelých i mladých, vzdelávací systém je pre Európu vzorom, také zdravotníctvo, aké je v Rakúsku, by sme raz chceli mať aj na Slovensku. Takže potrebuje Rakúsko reformy?
„Vždy treba robiť reformy, hoci politici u nás sú pod menším tlakom ako v iných štátoch, na juhu či na východe Európy. U nás je možno väčší problém, že sa nič nemení. Obe veľké politické strany sú síce čoraz menšie, ak mali pred 20 rokmi dokopy 80 percent hlasov, tak teraz sa obávajú, či dostanú 50 percent. Chýba však opozícia, ktorá je silnejšia, ale priveľmi roztrieštená, aby veľké strany nahradila. Skupina nevoličov je jednou z najväčších skupín voličov. Politická scéna je roztrieštená, čo nie je vždy zlé, ale je oveľa ťažšie nájsť spoločný konsenzus o tom, kam má krajina smerovať.“
Sú nové strany alternatívou, napríklad strana kanadského miliardára Franka Stronacha?
„Pre mňa osobne nie. Je vždy dobré znamenie, keď ľudia z rôznych odvetví vstupujú do politiky, ale či Team Stronach je alternatívou, si ja osobne nemyslím.“
Stronach sa postaral o zatiaľ najväčší rozruch v kampani, keď navrhol zaviesť trest smrti. Ako vážne to treba brať?
„Tento zrejme súkromný názor Stronacha odmietli všetky politické strany, dokonca aj jeho vlastná. Trest smrti nie je v Rakúsku téma.“
Stronach bojuje o rovnakých voličov, ako majú krajne pravicoví slobodní (FPÖ). Väčšinou muži, ktorí stratili na globalizácii a hľadajú vinníkov za svoj neúspech.
„Chcú osloviť rovnaký segment voličov, ako slobodní, hoci v spoločnom televíznom dueli sa obaja snažili zdôrazniť odlišnosti.“
V čom sú iní? Slobodní sú hlavne proti cudzincom, Stronach proti EÚ?
„To oni nepovedia priamo, že sú proti Únii, ale hovoria, že je príliš silná, že tam ide veľa peňazí. Cudzinci už nie sú takou silnou témou, s ktorou môžete u voličov bodovať.“
To sa od čias populistu Haidera veľmi zmenilo. Prečo?
„Haider bol jedinečná osobnosť, výnimočný talent v politike, bez ohľadu na to, čo si myslíte o jeho názoroch a ja súhlasím s máloktorými z nich. Boj proti cudzincom nebol hlavným dôvodom jeho úspechu. Dôvod bolo zlyhanie ostatných strán pri riešení problémov ľudí, to boli hlavne protestní voliči, ktorých oslovila jeho charizma.“
Má Haider nasledovníka?
„Nemá.“
Zlepšil sa vzťah medzi cudzincami a Rakúšanmi?
„Stále sú ľudia, ktorí majú silné predsudky, sú oblasti, kde chudobnejšie vrstvy žijú s cudzincami a tam sú problémy, a zaobchádzanie s azylantmi je niekedy strašné. Vláda robí viac, aby sa situácia zlepšia, hoci stále je len jeden štátny sekretár pre integráciu. Ale už to nie je žiadna hlavná téma.“
Aké sú hlavné témy kampane?
„To by som aj ja rada vedela (smiech). Nie je silná téma, ktorá by vyvolávala emócie a negatívne reakcie, to je dobre. Jedna téma je sociálna spravodlivosť a daň z majetku, čo priniesli sociálni demokrati.“
Ktoré sú hlavné témy pre Rakúšanov?
„Podľa prieskumov sú to pracovné miesta, nie v zmysle, že máme nezamestnanosť, ale pracovné miesta, ktoré sú isté a z ktorých môžete žiť. Aj u nás je mimoriadne veľa ľudí, ktorí majú prácu, ale za mimoriadne nízky plat, problémy majú aj samostatne zarábajúci alebo ľudia, ktorí sa snažia podnikať v malých firmách. Potom je to nájomné vo Viedni, ktoré sa zdvojnásobilo.“
V čom je tohtoročná kampaň iná?
„Vôbec sa nehovorí o bezpečnosti. Slobodní v minulosti mali slogan Viedeň sa nesmie stať Chicagom, teda centrom kriminality, čím urazili Američanov. Alebo mali heslá proti islamu a kriminalite vo Viedni, také arogantné alebo burcujúce plagáty v tejto kampani nie sú.“
