Chorvátsko obmedzilo vydávanie podozrivých osôb do zahraničia. Únia mu za to hrozila zastavením finančnej pomoci.
ZÁHREB. Chorvátsky premiér Zoran Milanovič odmietol v utorok urýchliť zmeny sporného zákona o vydávaní podozrivých osôb, v súvislosti s ktorým hrozia krajine sankcie Európskej únie.
Podľa Milanoviča dodatky ku Bruselom kritizovanej legislatíve nevstúpia do platnosti skôr než v júli 2014. "Nedovolím, aby si niekto s nami utieral dlážku," zdôraznil šéf chorvátskej vlády.
Kontroverzne prijímaný zákon obmedzuje uplatnenie európskeho zatykača - a s ním spojené vydávanie podozrivých osôb na trestné stíhanie do zahraničia - na zločiny spáchané po 7. auguste 2002.
Záhreb ho schválil len niekoľko dní pred svojím júlovým vstupom do Únie.
Európska komisia začiatkom septembra varovala Chorvátsko, že môže čeliť právnym krokom v prípade, ak čo najrýchlejšie nezmení túto legislatívu, ktorá je v rozpore s pravidlami Európskej únie. Hroziace sankcie môžu zahŕňať aj stratu finančnej pomoci zo strany Únie.
Vláda v Záhrebe pod tlakom EÚ prisľúbila novelizáciu zákona s platnosťou od júla 2014. To však Brusel odmietol s tým, že príslušné zmeny je potrebné prijať promptne a bezpodmienečne.
Eurokomisárka pre spravodlivosť Viviane Redingová v liste chorvátskej vláde s dátumom 4. septembra napísala, že príslušné kroky voči Záhrebu plánuje navrhnúť v nasledujúcich dňoch.
Kritici sú presvedčení, že Chorvátsko chcelo prijatím legislatívy chrániť svojich veteránov z vojny o nezávislosť z rokov 1991-1995 pred prípadným stíhaním v iných krajinách EÚ.
