ISTANBUL. Turecká polícia opäť zasiahla proti protivládnym demonštrantom, ktorí sa v nedeľu večer zišli v Istanbule na koncerte za "spravodlivosť, slobodu a mier".
O nových potýčkach vo štvrti Kadiköy v ázijskej časti Istanbulu informovali dnes turecké médiá.
Polícia proti demonštrantom použila vodné delá a streľbu plastovými guľôčkami, takže sa jej podarilo rozohnať ich do bočných ulíc, kde mnohých zatkla.
Podľa tureckých médií pri policajnom zásahu bolo niekoľko ľudí zranených.
Smrť mladíka vyšetrujú
Najnovšie protesty v Turecku vyvolala smrť 22-ročného Ahmeta Atakana, ktorý zomrel v utorok v meste Antakya v blízkosti hraníc so Sýriou.
Kým jeho blízki tvrdia, že zomrel po údere do hlavy pri zásahu polície voči demonštrantom, polícia tvrdí, že mladík utrpel smrteľné zranenia pri páde zo strechy. Okolnosti jeho smrti sa stále vyšetrujú.
Predchádzajúca vlna protestov sa v Turecku začali koncom mája po tom, ako polícia v Istanbule tvrdo zakročila proti aktivistom snažiacim sa zabrániť likvidácii miestneho parku Gezi na námestí Taksim.
Demonštranti a opozícia naďalej obviňujú vládu z presadzovania nedemokratických reforiem, ktoré smerujú k islamizácii spoločnosti.
Násilné strety medzi políciou a demonštrantami si doteraz vyžiadali životy šiestich ľudí a vyše 4800 zranených.
Novú vlnu protestov vidia ako tvrdšiu
Najnovšie protivládne demonštrácie sú podľa agentúry AP dôkazom, že rozhorčenie tisícov Turkov z vlády Recepa Tayyipa Erdogana pretrváva.
Júnové protesty zasadili ranu aj medzinárodnému imidžu Turecka v podobe jeho neúspechu pri nedávnej voľbe dejiska olympijských hier v roku 2020.
"Vláda sa snaží rozdeliť nás, ale podaril sa jej opak: spojila ľudí rôznych názorov v boji za spoločnú vec," uviedla pre AP 21-ročná študentka Öykü Akmanová. Júnové protesty boli možno masovejšie, najnovšia vlna demonštrácií je však podľa nej oveľa "tvrdšia", keďže ich účastníci používajú zápalné fľaše a vystreľujú gumené projektily, na čo polícia odpovedá vodnými delami a slzotvorným plynom. Demonštranti aj čoraz viac podpaľujú barikády.
"Tvárou" najnovších protestov je Ahmet Atakan, ktorý patril k šiitskej sekte alevitov, považovanej vo väčšinovo sunnitskom Turecku za sektu heretikov.
Aleviti ako nesunniti sú už dlho obeťami diskriminácie v tureckom vzdelávacom systéme, sociálnych službách a náboženskom živote.
AP uvádza, že túto situáciu teraz ešte viac komplikuje skutočnosť, že tureckí aleviti sú blízki sýrskym alavitom, ktorí podporujú režim prezidenta Bašára Asada - ten je tiež alavitom.
Tureckí aleviti kritizujú Erdogana za jeho postoj k Asadovi.
Protestovať majú aj Kurdi
Medzičasom ozbrojené krídlo Strany kurdských pracujúcich (PKK) v súvislosti s Atakanovou smrťou vyzvalo svojich stúpencov, aby sa tento týždeň zúčastnili na pripravovaných demonštráciách.
Táto výzva sa objavila krátko po tom, ako PKK zastavila odsun svojich ozbrojencov z Turecka do Iraku a obvinila Erdoganovu vládu, že neplní svoje sľuby, ktoré boli súčasťou mierového procesu.
Vláda na obvinenia zo strany PKK reagovala vyhlásením, že pripravuje balík demokratických reforiem, ktoré splnia požiadavky kurdskej menšiny.
Protivládni demonštranti tvrdia, že polícia pri potláčaní protestov postupuje podobne brutálne ako začiatkom leta.
Zmenila sa však taktika vlády: namiesto Erdoganových komentárov, v ktorých v júni chválil rozhodnosť policajtov a zosmiešňoval demonštrantov, teraz premiér mlčí, upozorňuje AP. Aj preto má zrejme najnovšia vlna protivládnych nepokojov v médiách len malú odozvu.
